Z hľadiska prísnosti a odstrašujúceho účinku trestu je jedno, či masový vrah Breivik skončí vo väzení, alebo v blázinci. Ako v pondelok v Českej televízii povedal psychiater znalý nórskych pomerov, pomery na oboch miestach sú na úrovni nášho troj- až štvorhviezdičkového hotela.
Breivik sa tam bude môcť pohodlne venovať „spisovateľskej“ činnosti. Koniec koncov jeho predchodca Adolf Hitler napísal svoje najznámejšie dielo tiež vo fešáckom krimináli. Ťažko to síce možno považovať za trest primeraný Breivikovmu zločinu, ale tým by nebolo ani to, ak by ho verejne rozštvrtili.
Kde nakoniec Breivik skončí, je však veľmi dôležité pre samotného Breivika a ešte viac pre nás ostatných. Breivik sa bude všemožne brániť tomu, aby ho uznali za blázna. Ak trpí psychickou chorobou (čo ešte neznamená, že je blázon, čo nezodpovedá za vlastné činy), tak má najmä problém s hodnotením seba samého.
Je úplne mimo v tom, ako vidí vlastnú úlohu a vlastný význam. Aby mu však jeho bludy v hlave akotak fungovali sťa zdanlivo logický celok, zúfalo potrebuje, aby ho aj ostatní brali vážne. Vyhlásenie za blázna by mu znemožnilo práve to, po čom najviac túži – aby mu svet uveril a aby mohol i sám pevne veriť, že je niekým naozaj dôležitým.
Aby sa mohol považovať za hrdinu a vodcu schopného zmeniť svet. Vyhlásenie za blázna by bolo ranou aj pre Breivikových súdruhov, čo permanentne trpia tým, že ich väčšina sveta považuje za šialencov, ktorými sa netreba vážne zaoberať.
Bolo by však chybou podľahnúť pokušeniu, vydať sa pre nás príjemnejšou cestou a pokúsiť sa s kauzou Breivik vyrovnať, v podstate ho odbiť s tým, že ide o čin osamoteného šialenca. Popierajú to ľudské dejiny aj naša každodenná skúsenosť s rôznymi extrémistami a potenciálnymi Breivikmi vyskytujúcimi sa azda v každej krajine.
Je vedľajšie, či nás ohrozujú v mene islamu, alebo triedneho boja, či naopak tvrdia, že nás práve pred islamom chcú chrániť. Treba sa vyrovnať s tým, že stále existujú ľudia, ktorí si budú chcieť riešiť vlastné frustrácie tým, že sa ich budú snažiť vnútiť nám všetkým a že časť z nich bude pravidelne siahať po násilí.
Bolo by tiež chybou uveriť, že ide o niečo na spôsob prírodnej katastrofy, ktorá raz za čas udrie a proti ktorej sa nemožno brániť. Treba sa vyrovnať s tým, že frustrácie, ktoré Breivik doviedol do extrému, v každej spoločnosti v nejakej miere reálne existujú a v krajnom prípade ju môžu aj ovládnuť.
Treba s nimi bojovať, znižovať ich, jednak tým, že budeme o problémoch vrátane spolužitia kultúr a prisťahovalectva otvorene hovoriť. A tiež tým, že dáme pozor, aby sa v diskusii používali racionálne a férové argumenty. Medzi ne určite nepatrí, ak sa všetci príslušníci nejakej rasy, národa či náboženstva posudzujú podľa najhorších z nich. Moslimovia podľa teroristov, my podľa Breivika.
Sudcovia chodia na výlet do exekutívy pričasto, píše Lukáš Fila
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Lajčák má pravdu len teoreticky, píše Peter Morvay
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Primať Fica, aby svoj nepremyslený a unáhlený sľub odvrhol, sa dá najlepšie poslaneckým návrhom SaS, píše Peter Schutz.
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
