Dostal som do rúk knižku, ktorá mi obrátila hlavu do minulosti a do spomienok. Je to kniha veršov, celoživotnej tvorby Františka Andraščíka, ktorú zostavil a doslov napísal Ján Zambor.
Andraščíka som nepoznal v čase jeho pobytu v Bratislave, kde pôsobil ako redaktor a zanechal tu aj stopu bohémskeho génia. Spoznal som sa s ním v Tatrách, ktoré všetkých zmierujú a zbližujú, aj ja som tam z neho viac pochopil. Pôsobil vtedy v Prešove a tamojšie študentky v ňom videli originálneho filozofa existencialistu. Po tragickom skončení šesťdesiatych rokov odišiel zo školy rovno do choroby.
