Kto chce, aby v zdravotníctve pracovalo menej, ale lepšie zaplatených lekárov a sestier a aby klesol aj počet nemocníc a ich oddelení, ponúkajú sa mu dve riešenia. Prvé je presvedčiť verejnosť a politikov, že naše zdravotníctvo si žije nad pomery a že sa v ňom peniaze nerozdeľujú spravodlivo.
Ak sa to podarí, parlament môže zmeniť zákony tak, aby boli poisťovne pri objednávaní služieb nemocníc oveľa slobodnejšie. Cesta pacienta do nemocnice by sa tým v priemere o pár kilometrov predĺžila, no pravdepodobne by ľudia napokon prišli k tým lepším a lepšie zaplateným lekárom s lepšími prístrojmi a lepšie zorganizovanou prácou.
V reálnom živote je dôležitejší strach politikov z reportáže o ľuďoch, ktorí už nebudú dochádzať k špecializovanému lekárovi dvadsať, ale povedzme 35 kilometrov.
