Angela Merkelová chce víťazstvo Nicolasa Sarkozyho nielen preto, lebo podľahla jeho šarmu. Nafúkaný a arogantný zbohatlík jej prekáža možno rovnako ako väčšine Francúzov. Jediným dôvodom jej podpory nie je ani fiškálny pakt, ktorý favorit francúzskych prezidentských volieb Hollande odmieta.
Merkelová podporuje Sarkozyho jednoducho preto, lebo nemeckí voliči nechcú platiť pohodlný francúzsky životný štýl rovnako ako ten grécky. Francúzsko síce má len tri štvrtiny obyvateľov Nemecka, štátnych zamestnancov však má o desať percent viac.
Vo Francúzsku sa žije príjemne, lenže vysoko nad pomery. Konkurencieschopnosť Francúzska vytrvalo klesá najmä v prospech Nemecka. To by Nemcom mohlo aj vyhovovať, vedia však, že vo finančne previazanej Európe budú účet za krachujúci francúzsky štát platiť aj oni.
Sarkozy sa s tým snažil niečo robiť, obmedzil utrácanie a oslabil odbory, ktoré každú chvíľu ochromili ekonomiku. Hollandovo nie fiškálnemu paktu však je len súčasťou odmietnutia úspor v nádeji, že niekto aj tak nakoniec účet zaplatí.
Má síce pravdu, že len reštrikcie krízu nevyriešia, bez nich a taktiež bolestných štrukturálnych reforiem to však tiež nejde. Na to, kde zobrať ďalšie peniaze, pritom Hollande dokáže ponúknuť len zdanenie bohatých (nestačí) a pôžičky od občanov. Čiže opäť zadlžovanie. Z tejto logiky behá Nemcom právom mráz po chrbte.
Upozorňuje sa na to, ako Sarkozy ustupuje krajnej pravici, rovnako sa však správa Holland voči komunistom. Krajná pravica i ľavica získali v prvom kole dohromady tretinu hlasov a vnútili svoje témy aj ostatným. Extrémisti oboch pólov pritom k sebe majú blízko. Spoločným základom ich kriku je vždy: my si zaslúžime viac. A že na to jednoducho niet, nás nezaujíma.
Extrémistický populizmus je v Európe na vzostupe. Jedna z krajne ľavicových organizátoriek sobotňajších pražských protestov sa hlásila k inšpirácii francúzskym komunistickým kandidátom Mélenchonon.
Proti silnejúcim ľavicovo populistickým blokom väčšinou stoja roztrieštené stredopravé koalície, presadzujúce reformy a rozpočtovú zodpovednosť. Už tým logicky prichádzajú o popularitu, navyše sú ešte skorumpované a rozhádané.
Na Slovensku už takáto koalícia prehrala, v Česku melie z posledného. Aj keď nakoniec získa pražský Nečasov kabinet s prebehlíkmi z Vecí verejných formálne parlamentnú väčšinu, bude už len živoriť. Rozdiel medzi Smerom a budúcim víťazom volieb v Česku je však len v tom, že u nás sú komunisti a takzvaní sociálni demokrati už spolu v jednej strane. V Holandsku padla vláda, lebo extrémista Geert Wilders odmietol podporiť úspory, ktoré odporujú jeho populizmu.
Bolo by prekvapením, keby tým v predčasných voľbách Wilders nezískal. Francúzski, českí ani holandskí populisti však krízu nevyriešia, ani keď sa dostanú k moci. Naopak, ešte ju zhoršia a Európu čakajú smutné časy.
Čítajte viac komentárov:
Nebolo by pre dôchodky lepšie, aby sa pravica Smeru ponúkala, pýta sa Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Verdikt súdu s islandským expremiérom revolučnú ľavicu nenadchol, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Opozícia by sa mala sústrediť na hľadanie schopných šéfov NKÚ a ÚVO, myslí si Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>