Po mnohých žalostných schôdzach slovenského parlamentu, ktoré sme mali možnosť zaznamenať počas tohto volebného obdobia, môže dnes viacerým kritikom tohto orgánu odľahnúť. Končia sa početné reprízy schôdzí, ktorých hlavným obsahom bola nekompetentnosť pri schvaľovaní zákonov, často nepripravených, novelizovanie noviel, ktoré len nedávno boli novelizované, nedisciplinovanosť a absencie poslancov. Aj keby terajšia schôdza mala byť totiž len ďalšou reprízou tých nepodarených, v tomto poslaneckom zložení a volebnom období to bude naposledy. Na programe NR SR je dnes derniéra.
Zákonite by však posledná schôdza nemusela by zlá. Dokonca sa zákonodarcom ponúka možnosť, ako sa na záver blysnúť v trochu lepšom svetle. V programe schôdze na nich čaká schvaľovanie osemnástich zákonov, ktoré vrátil parlamentu prezident Schuster. No a medzi nimi sú aj tri právne normy, ktorými sa mohla táto krajina zapojiť do vyrovnávania sa zo svojou červenou komunistickou minulosťou, ale aj s tou skoršou hnedou. A to je príležitosť pre poslancov.
To, že prezident Schuster môže mať až osobný vzťah k nepodpísaným trom zákonom - zákon o sprístupnení bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa, zákon o spôsobilosti pre prácu v tajných službách, ktorú by nenapĺňali zamestnanci a príslušníci bývalých tajných služieb, a zákon, podľa ktorého by popri fašizme bolo trestné aj prejavovanie verejných sympatií a verejné popieranie, ospravedlňovanie, spochybňovanie a schvaľovanie zločinov komunizmu - je jeho súkromná vec. Dalo by sa to aj pochopiť, veď sám bol nomenklatúrnym kádrom komunistického režimu. Pre poslancov by ale tento fakt nemal mať žiadnu váhu a musia urobiť to, čo už raz urobili - opäť tieto zákony schváliť.
