Opäť sa zamýšľame nad stavom našej spoločnosti, nad vládnym programom, nad sľubmi a predsavzatiami. Je to správne a potrebné. V tejto súvislosti je nutné opakovane zdôrazňovať sústredenie sa na princíp spravodlivosti v našej spoločnosti.
Dôraz na spravodlivosť a solidaritu kladú predovšetkým tí, čo si uvedomujú, že spokojnosť občanov je ovplyvnená nielen mierou uspokojovania hmotných potrieb, ale aj tým, aká je miera spravodlivosti spoločnosti, aká je úroveň morálky a solidarity, kultúrna úroveň, slovom celková spoločenská klíma.
Napriek nesporným úspechom, ktoré sme v mnohých oblastiach dosiahli, je značná časť občanov nespokojná, lebo miera spravodlivosti je stále nízka.
Vidia, že sme výraznejšie nepokročili v boji proti nezákonnému obohacovaniu sa a proti neodôvodnenej majetkovej rozdielnosti spôsobenej takzvanou veľkou privatizáciou, podvodmi a podobne. V tomto období, teda v rokoch 1994 až 1998, som pôsobil ako prezident Slovenskej republiky a do dnešných dní cítim morálnu zodpovednosť za to, čo sa v tomto období odohrávalo. Žiaľ, ani do dnešných čias sa niektoré kauzy nedoriešili.
Prehry
Ukazuje sa, že hlavný problém v nemateriálnej sfére nášho spoločenského života, ktorý trápi väčšinu statočných ľudí, sú prehry v zápase o spravodlivejšiu spoločnosť, ktoré majú rozhodujúci podiel na všeobecnej nespokojnosti väčšiny našich občanov.
Práve oni sú často presvedčení, že u nás nevládne spravodlivosť a zákon, ale peniaze. Honba za bohatstvom všetkými možnými prostriedkami dominuje nad spravodlivosťou a zákonom, úctou človeka k človeku a inými dôležitými hodnotami.
Prevláda všeobecná skepsa. Nevidieť to a nehľadať riešenie na ozdravenie spoločnosti by bolo veľkým nešťastím. Nesmieme pripustiť, aby sa udomácnil princíp, podľa ktorého účel svätí prostriedky. Musíme si byť vedomí, že bez zákona niet slobody a bez trestu za porušenie zákona niet morálky a spravodlivosti.
Krivdy privatizácie
Kto to myslí s našou spoločnosťou poctivo, s potrebou jej morálneho ozdravenia, vie, že na nápravu krívd nikdy nie je neskoro. A to aj takých krívd, ktoré spáchala veľká privatizácia v rokoch 1994 - 1998. Táto privatizácia zasadila ťažký úder princípu rovnosti a spravodlivosti, na ktorom je postavená naša ústava.
Dôsledkom je narušenie ťažko nadobudnutej dôvery občanov v demokraciu, ktorá je schopná garantovať rovnosť ich práv. Uvedený spôsob privatizácie a pretrvávanie jeho dôsledkov je jedným z hlavných dôvodov úpadku morálky celej spoločnosti.
Systémová analýza tejto privatizácie, ktorú som vypracoval pre potreby druhej Dzurindovej vlády, dokazuje a zdôvodňuje reálnosť jej anulovania a získanie miliárd eur do štátneho rozpočtu.
Vyzývam preto všetky rozhodujúce politické strany, vládu a poslancov parlamentu, aby podporili prijatie ústavného zákona o anulovaní amorálnej privatizácie z obdobia rokov 1994 - 1998, ale aj zákona o zrušení Mečiarových amnestií a podporili tiež všetky ďalšie zákony, ktoré pomôžu zvýšiť mieru spravodlivosti a morálky v našej spoločnosti.
(Autor bol prvým prezidentom SR)
Autor: Michal Kováč
