Druhá vláda Roberta Fica má schváliť a aj verejne predstaviť programové vyhlásenie. Azda každému je úplne jasné, že ho parlament schváli, nech už bude jeho znenie hocijaké. Sťažnosti mimovládnych strán, že nebudú mať dostatok času na jeho preštudovanie, sú aj preto mimo.
Žiadne vyhlásenie vlády neprináša konkrétne kroky a postupy, ktorými ho kabinet mieni naplniť, zámery, predstavy či sny sú v ňom iba preto, aby boli – predloženie vyhlásenia požaduje ústava, ktorá jeho schválením vkladá osud úradníkov do rúk tých, ktorí získali vo voľbách mandát od ľudí.
To je hľadisko ústavné, z toho politického slúži programové vyhlásenie najmä ako možnosť rétorického cvičenia a zbavenia sa trémy z prvého verejného vystúpenia pre parlamentných nováčikov. Tak z vládnej, ako aj z mimovládnych strán. No a z hľadiska obsahového je zase dokumentom, ktorý môže nanajvýš prezradiť, ako by krajina mala po skončení volebného obdobia vyzerať, ale nie ako vyzerať bude.
Horšia možnosť
Príkladom môže byť spor, ktorý sa rozhorel ešte počas písania vyhlásenia a ktorý sa týka takzvanej rómskej otázky. Parlamentný nováčik Peter Pollák (OĽaNO) odmietol predstavu premiéra Roberta Fica o možnosti zavedenia internátnych škôl a predstavil vlastnú. Horšiu.
„Je to systém, ktorý umožňuje dieťaťu prísť o pol ôsmej do školy a napríklad o piatej ukončiť svoju činnosť v škole a ísť domov,“ vyhlásil. S tým, že vo viacerých krajinách, ktoré systém internátnych škôl odskúšali, sa zaň neskôr ospravedlnili.
Na začiatku volebného obdobia to nazvem iba obyčajným nedorozumením. Premiér veľmi dobre vie, že akékoľvek násilné a hromadné odobratie detí nesmie ani len plánovať, nieto vykonať. A keď to vie premiér, mal by to vedieť aj poslanec Pollák.
Internátne školy pritom vôbec nie sú zlý ani nový nápad – prvé úvahy o ich zavedení boli vedené výlučne na báze dobrovoľnosti, možnosti ich navštevovania nielen príslušníkmi rómskej menšiny a netýkali sa detí 1. – 4. ročníka základnej školy. Ak by boli tieto základné podmienky splnené, potom by to bol lepší systém ako navrhuje Peter Pollák.
Ten jeho má totiž podstatnú chybu – na rozdiel od internátnej školy nezaručuje, že dieťa – ktoré napríklad o piatej ukončí činnosť v škole a pôjde domov – do školy príde aj na druhý deň. Obzvlášť v časoch, keď jeho rodičia prevzali dávky.
