Zdvihnite oči od mobilov

Online zariadenia poskytujú tri predstavy: že nás vždy niekto vypočuje, že svoju pozornosť môžeme zamerať tam, kde ju chceme mať a že nikdy nebudeme sami.

Online zariadenia poskytujú tri silné fantastické predstavy: že nás vždy niekto vypočuje, že svoju pozornosť môžeme zamerať tam, kde ju chceme mať a že nikdy nebudeme sami.

Rodina sedí v obývačke a každý z jej členov píše esemesky a číta e-maily. Šéf posiela správy počas porady. Sme na Facebooku a nakupujeme počas vyučovania i počas rande. Moji žiaci mi povedali o dôležitej schopnosti: udržiavať očný kontakt vo chvíli, keď si píšeme s niekým iným. Je to ťažké, ale ide to.

Upravíme, zmažeme, vyretušujeme

Za pätnásť rokov, čo skúmam digitálne technológie, som prišla na to, že tieto vecičky nemenia len to, čo robíme, ale menia aj to, kým sme. Zvykli sme si na to byť „sami spolu“. Sme schopní byť s niekým a zároveň byť niekde úplne inde. Chceme byť na viacerých miestach súčasne, pretože najviac si vážime kontrolu nad tým, na čo zameriavame našu pozornosť.

Naši kolegovia chodia na porady, ale venujú sa len tomu, čo ich zaujíma. Šestnásťročný chlapec, ktorý esemeskuje takmer všetko, hovorí túžobne: „Raz, ale určite nie teraz, by som sa rád naučil konverzovať.“ Mladí ľudia majú na pracoviskách slúchadlá v ušiach. Svoje stoly premenili na kokpity.

Keď idete po univerzitnej knižnici alebo navštívite hi-tech firmu, vidíte to isté: sme spolu, ale každý z nás je vo vlastnej bubline zúrivo pripojený ku klávesnici či dotykovej obrazovke. Jeden od druhého nemôžeme dostať dosť, ak používame technológiu, pomocou ktorej ovládame vzdialenosť, ktorá nás delí: nie príliš blízko, nie príliš ďaleko, ale tak akurát.

Esemesky, statusy a elektronická pošta nám umožňujú vyzerať tak, ako chceme, aby sme vyzerali. Všetko môžeme upravovať, a keď chceme, môžeme aj mazať. Alebo retušovať hlas, tvár, telo. Nie príliš veľa, nie príliš málo, ale tak akurát.

Od konverzácie k spojeniu

Ľudské vzťahy sú bohaté, sú chaotické a náročné. Naučili sme sa čistiť ich prostredníctvom technológie. Jedným z prejavov tejto situácie je posun od konverzácie k spojeniu, ktoré už pomaly prestávame rozlišovať.

Máme pokušenie myslieť si, že sa naše malé elektronické „šteky“ pripočítavajú k skutočnej konverzácii. Ale nie je to tak. E-mail, Twitter či Facebook majú svoje miesto v politike, obchode, láske i priateľstve, ale aj tak nenahradia skutočný rozhovor.

Na Facebooku môžeme napísať „chýbaš mi“ či dokonca „milujem ťa“, ale pomocou statusov sa navzájom nespoznáme ani si nebudeme dobre rozumieť. V skutočnom rozhovore máme k sebe bližšie, počujeme tón reči, vidíme veci aj z iného uhla pohľadu.

Rozhovor tvárou v tvár sa vyvíja pomaly. Učí trpezlivosti. Keď komunikujeme pomocou digitálnych zariadení, učíme sa iným zvykom. Očakávame rýchlejšie odpovede a aby sme ich dostali, kladieme jednoduchšie otázky. Zjednodušujeme aj tie najjednoduchšie témy.

Napokon, rozhovor s niekým iným nás učí tiež rozprávať sa so samým sebou. Tým, že sa mu budeme vyhýbať, zmenšuje našu schopnosť sebareflexie. Sociálne siete sa nás pýtajú, „čo máme na mysli,“ ale naša motivácia, aby sme prezradili niečo skutočne vnútorné, je malá. Keď má človek 3000 facebookových priateľov, inak to ani nejde.

Symptóm, nie liečba

Veľa ľudí sa mi priznalo, že dúfa, že sa Siri, digitálna asistentka v telefónoch iPhone, stane vyspelejšou a bude viac ako najlepšia priateľka, niekto, kto bude počúvať, keď druhí nie. Za tie roky, čo sa tejto téme venujem, som často počula povzdych „Nikto ma nepočúva.“

Myslím, že to je dôvod, prečo má toľko ľudí kontá na Facebooku a Twitteri, ktoré zabezpečujú automatické obecenstvo. A tiež dôvod, prečo chcú toľkí z nás hovoriť so strojmi, ktoré pôsobia dojmom, že sa o nás zaujímajú. Preto výskumníci vytvárajú spoločenské roboty, ktoré majú byť spoločníkmi pre starých, pre deti, pre nás všetkých.

Čakáme menej od ľudí okolo nás, ale viac od technológií, ktoré poskytujú ilúziu spolupatričnosti bez nárokov, ktoré na nás kladú vzťahy s inými ľuďmi. Online zariadenia poskytujú tri silné fantastické predstavy: že nás vždy niekto vypočuje, že svoju pozornosť môžeme zamerať tam, kde ju chceme mať a že nikdy nebudeme sami.

Osamelosť akoby bola problémom, ktorý sa dá vyriešiť. Keď sú ľudia chvíľku sami, siahajú po telefóne, ale toto spojenie je skôr symptómom, ako liečbou. Reflexívne nutkanie „pripojiť sa“ tvaruje nový spôsob života.

So sklopenými očami

Zdieľam, teda som – na to, aby sme sa cítili viac sami sebou, sa pripájame. Ale v zápale po pripojení utekáme od samoty. V neschopnosti zvládať samotu sa obraciame na iných ľudí, ale to nie sú oni sami. Používame ich ako náhradné súčiastky, ktoré majú opraviť naše stále viac krehké ja.

Myslíme si, že neustále pripojenie nám umožní, aby sme sa cítili menej osamelí. Opak je pravdou. Čím menej sme schopní byť sami, tým pravdepodobnejšie budeme osamelí. Ak nebudeme učiť naše deti, ako byť samy, budú poznať len to, ako byť osamelými.

Som za rozhovory. Tie však potrebujú miesto. Doma by sme si mali vytvárať posvätné miesta. Napríklad kuchyňa, jedáleň či auto sa môžu stať miestami, kde nebudeme používať elektronické prístroje. Tým môžeme našim deťom ukázať hodnotu konverzácie. To isté môžeme urobiť v práci.

Najdôležitejšie však je, aby sme si zapamätali, že popri esemeskovaní, písaní e-mailov a civením na Facebook by sme mali počúvať jeden druhého. A to aj vtedy, keď sa preberajú nudné veci, pretože v nestrážených momentoch, keď váhame, kokceme a stíchneme, sa môžeme odhaliť jeden pred druhým.

Desaťročia som trávila letá na chate na Cape Cod, chodila som po tých istých dunách ako kedysi Thoreau. Nie je to tak dávno, keď sa tam ľudia prechádzali so zdvihnutými hlavami, pozerali na vodu, na oblohu, na piesok a jeden na druhého. A hovorili spolu. Dnes často chodia so sklonenými hlavami a ťukajú do mobilov. Dokonca aj vtedy, keď sú s priateľmi, rodičmi, deťmi. Každý ťuká do svojho.

Tak hovorím: zdvihnite oči od mobilov, pozrite sa jeden na druhého a začnite sa rozprávať.

Sherry Turkle (1948) je psychologička na Massachusetts Institute of Technology. Naposledy jej vyšla kniha Sami spolu: prečo čakáme viac od technológií a menej od druhých ľudí.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 991
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 086
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 888
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 031
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 806
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 3 941
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 511
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 175
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 470
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 215

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

KOMENTÁRE

Plot bol jeho nápad, nie Orbánov. Dnes má dom kúsok od pletiva

Ako sme sa nestretli so starostom Ásotthalomu.

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Českí vedci prišli s novým objavom.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK ZUZANY KEPPLOVEJ

Lídri prieskumov hlásia demontáž hrádze proti komunistom

Sobotka mávol rukou, že uznesenie o nespolupráci s priamymi dedičmi minulého režimu už aj tak sotva platilo.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Ako si udržať nadhľad v Amerike v dobe Trumpa

Trumpovo víťazstvo ako civilizačná udalosť, podobná roku 1917? USA hrozbou pre svojich spojencov? Takéto úsudky si v amerických novinách neprečítate.

AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

O lepšie postavenie učiteľov sa zaslúžia roboty

Autorovi štúdie o vplyve robotizácie na slovenský pracovný trh vychádzajú učitelia ako najmenej ohrození zo všetkých profesií.

KOMENTÁR BENA CUNNINGHMA

Predvolebná Európa zatiaľ nenaznačuje otrasy

Je čudné vnímať potenciálnu porážku Le Penovej a jej priateľov ako dôvod na oslavu – a veľmi nedávne dejiny poskytujú pádne argumenty prečo byť skeptický voči prieskumom.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop