Jedna vec sa dá od nástupu novej vlády povedať s absolútnou istotou. Najväčšiu aktivitu zo všetkých nových ministrov nám ukazuje minister školstva. Chrlí nápadmi, snaží sa diskutovať (aspoň on tomu tak hovorí) a tým vzbudzuje takmer všeobecnú mienku o tom, že ide robiť niečo zásadné.
Pri mnohých z jeho návrhov je však po rozobratí na drobné istá jedna vec – pán minister veľa sľubuje, čo nikdy nebude môcť dosiahnuť.
Hlavná téza posledného týždňa je „inšpirovať sa v základnom školstve fínskym modelom a v odbornom školstve modelom po nemecky hovoriacich krajín“. A rovnako donútiť budúcich gymnaziálnych maturantov k povinnej maturite z matematiky. Naozaj pekné myšlienky. Len škoda, že v slovenskej praxi absolútne nezrealizovateľné a mimo akéhokoľvek zmýšľania.
Fínsky model je o slobode voľby
Fínsky aj nemecký model sú založené na slobode jednotlivca vo výbere! To je v absolútnom rozpore s ministrovými návrhmi.
Vie vôbec pán minister niečo o týchto modeloch, keď nám ich tu sľubuje? Vie o tom, že hlavnou črtou fínskeho školstva je možnosť slobodne sa rozhodnúť (napríklad vo výbere školy) a svoje rozhodnutie neskôr zmeniť?
Vo Fínsku je normálne, aby študent po ukončení základnej školy išiel na odbornú školu, potom prestúpil na gymnázium, dokonca môže študovať obidve školy naraz.
Školy sa môžu samy rozhodnúť čo, kedy a z čoho budú učiť. Vyberajú si svojich zamestnancov, neobmedzujú sa počtom žiakov v triedach.
A podobne je to aj so štúdiom na vysokej škole. Ako si bez úspechu hľadám slová pána Čaploviča po volaní po takýchto veciach. Je to všetko v rozpore s jeho reálnymi návrhmi – prijímanie na gymnáziá do 1,5, určovať, kto bude čo môcť študovať a podobne.
Odhliadnuc od hore uvedených vecí, hlavný problém spočíva v niečom úplne inom. Aplikovať na naše podmienky akýkoľvek iný školský systém, ktorý je od nášho tak diametrálne odlišný, je absolútne nemožné. To by si vyžadovalo také zásadné zmeny, že by sa obrazne povedané „biela menila na čiernu“.
Hlavne niečo zmeniť
Nie je náhodou hlavný problém nášho školstva fakt, že každý nový minister nám tu v horizonte volebného obdobia ponúka nové šokové zmeny a sľubuje si od toho nedosiahnuteľné veci? Postavme sa na rovné nohy, zanalyzujme si to, čo tu máme (a hlavne prestaňme tvrdiť, že tu v našom školstve nič nefunguje) a stavajme na súčasnej situácii.
Rovnako mimo je pán minister v povinnej matematike pre gymnaziálnych maturantov. Dlho som hľadal a nenašiel som nič podobné ani vo Fínsku a ani v Nemecku.
Dnes maturujú študenti zo štyroch predmetov, z toho sú dva povinné. Pridajme k tomu tretí – matematiku. To znamená, že tri zo štyroch predmetov nadiktuje štát. Toto je sloboda, o ktorej je fínske školstvo?
Predstavme si študenta, ktorý chce ísť študovať cudzie jazyky, medicínu a podobne. Ako do toho jedného voliteľného predmetu napasuje svoje požiadavky pre vysokoškolské štúdium?
Naozaj tu niekto verí, že povinnou maturitou donútime študentov mať o matematiku väčší záujem a následne sa nám budú hlásiť vo väčšej miere na tie univerzity, ktoré chceme tlačiť do popredia?
Diktát moci
Áno, školstvo potrebuje naozaj zmeny. Tie zmeny však musia prísť na reálnych argumentoch. Potrebujeme zmeniť odborné školstvo, to však nedosiahneme zmenou prijímania na gymnáziá, ale len vnútornou zmenou odborného školstva.
Potrebujeme menej nezamestnaných absolventov, to však nedosiahneme tým, že im budeme určovať, čo majú študovať. Zatiaľ sme len svedkami diktátu moci, diskusie len s vybranými (rozumej tými, čo neodporujú). Toto naozaj nie je tá „fínska sloboda“.
Mne osobne z toho všetkého vychádza zatiaľ jedno. Pán minister strašne chce urobiť niečo zásadné, niečo veľké. Výsledkom je veľa návrhov, na prvé počutie aj akceptovateľných. Nemôže však zabúdať na jednu vec. Snažiť sa preskočiť tri postupné kroky naraz môže byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne.
Od veci by nebolo ani to, keby pán minister zostúpil zo svojho akademického piedestálu a začal diskutovať. Ale nie diskutovať tak, ako sme toho zatiaľ svedkami. Nie každý, kto má iný nápad a názor, je zlý a zaujatý.
Nám učiteľom veľmi záleží, aby sa naše školstvo pohlo z miesta dopredu. Chceme sa len ubrániť novému experimentu na našom povolaní v presvedčení, že len úmysel niečo zmeniť nestačí. Voláme po zmene na základe faktov a argumentov, nie na základe osobných pocitov pána ministra.
Autor je učiteľ, Gymnázium Senica
Autor: Peter Chlupík