Hoci niektoré svoje výroky už Dušan Čaplovič radšej neskôr zmierňoval, nič to neubralo z jeho odvahy prezentovať vlastné názory. Vďaka jeho rečníckej ráznosti vieme najpresnejšie zo všetkých ministrov, čo si myslí o rezorte, ktorý si vyslúžil.
Napríklad, že slabé umiestnenie žiakov v európskych testoch čitateľskej gramotnosti je spôsobené tým, že stále len sedia za počítačmi. Alebo že gymnázií máme priveľa. Prípadne, že to, čo treba školám, sú vzory a autority. A ešte aj, že meradlom úspechu gymnazistu je, či sa po vysokej škole zamestnal v prírodných vedách a podľa toho treba gymnáziám platiť.
Pri prezentovaní svojich názorov necíti veľkú potrebu sprevádzať ich argumentmi, a to ani vtedy, keď ich netreba získavať ťažko. Pri niektorých myšlienkach, ako napríklad tej s vysokým počtom gymnázií, to zrejme robí preto, že argumenty neexistujú. Inokedy zase vytiahne také, ktoré za argumenty môže považovať len on sám. Napríklad, že prírodné vedy sú dobré, lebo jemu a jeho spolužiakom pomohli v živote. Alebo že dnešné deti čítajú už len „Heryho Potiera“.
