Tak tento slogan nás sprevádzal takmer počas celej éry socializmu. Staval jednu profesiu nad iné a zároveň jednu profesiu proti iným. Takisto akoby zakladal dôvod na pohŕdavý postoj napríklad k nemanuálnej, skôr k duševnej činnosti.
Na jeho základe vznikalo čosi ako oprávnenie nazývať všetkých intelektuálov a s nimi aj všetkých gymnazistov a vysokoškolákov príživníkmi, „darmožráčmi“, ktorí iba „žijú z mozoľov poctivých pracujúcich“.