Počujem to takmer vždy, keď idem s kamarátmi na pivo: web ruinuje náš život. A nemali by sme veriť tomu, čo sa na ňom píše, lebo si tu všetci iba vymýšľajú. A ďalšie. Je to fakt pravda? Rozhodol som sa to spísať, aby som si už odteraz nemusel drať jazyk.
Toto je päť najrozšírenejších mýtov o webe.
1. Pre internet a televíziu ľudia menej čítajú knihy Jedným z najrozšírenejších mýtov je, že pre internet a televíziu ľudia zabudli na knihy, už sa vôbec nečítajú romány, nikto už nezvládne prečítať nič, čo je dlhšie ako jeden status na Facebooku. Je to naozaj pravda?
Ak budeme predpokladať, že Slováci nie sú príliš odlišní od Američanov (a naozaj nie sú), potom zďaleka nie. V roku 1949 čítala knihy podľa prieskumov Gallupu ani nie tretina obyvateľov USA, v roku 2005 takmer polovica. Za posledných 50 rokov teda nárast o celých 47 percent dvojnásobný nárast! To zďaleka nevyzerá na úpadok kníh, či dokonca ich smrť.
Samozrejme, vplyv na čísla má aj rozvoj gramotnosti, extrémny nárast dostupných kníh (aj brakových), ale fakty sú fakty: v čase televízie, internetu a Facebooku sa číta asi najviac kníh v celých dejinách ľudstva. A elektronické čítačky, e-booky tomu určite neuškodia, skôr naopak.
2. Ľudia na webe klamú viac ako v bežnom živote Často hovorievame: neverte ničomu, čo je napísané na webe. Všetci tam klamú a vymýšľajú si. V skutočnosti by sme však mali hovoriť: neverte ničomu, čo niekto napísal anonymne. Web ako taký je naopak vďaka svojej verejnej povahe jedným z najpravdovravnejších médií.
Vedci Jamie Guillory a Jeffrey Hancock z Cornell University v New Yorku v štúdii nedávno uverejnenej vo vedeckom časopise Cyberpsychology, Behavior and Social Networking skúmali množstvo klamstiev a poloprávd, ktoré ľudia zadávajú do životopisov a zistili, že ľudia v klasických životopisoch klamú o dôležitých veciach viac ako v tých, ktoré napíšu a zverejnia na webovej stránke profesionálnej sociálnej sieti Linkedin.com.
Dôvod? Tým, že životopis pridajú na stránku, ho zároveň urobia dostupný širokej verejnosti. Vy by ste klamali, keď viete, že to každý uvidí?
Ďalšie výskumy (napríklad Charles Naquin, 2010) síce dokázali, že ľudia v e-maile klamú v priemere viac ako v rukou napísanom liste, ale v rebríčku najklamárskejších médií e-mail ani čet nevyhrali. Najviac sa klame v telefóne.
3. Surfovanie v práci nás robí menej efektívnymi Zakazujete v práci Facebook a YouTube, lebo sú potom zamestnanci neefektívni? Štúdia Dona J. Q. Chena and Vivien K. G. Lim zo Singapurskej národnej univerzity dokazuje opak: ak si majú dať zamestnanci v práci po nejakom čase krátku pauzu (čo musíme nutne robiť úplne všetci), je v priemere až o 16 percent efektívnejšie, ak pri tom robia niečo na webe, ako keby mali robiť nejakú inú aktivitu.
4. Internetové zoznamky využívajú iba neschopní Opustené ženy po päťdesiatke alebo hanbliví chlapci, ktorí nedokážu dievča osloviť inak - ak si myslíte, že toto je profil ľudí, ktorí najviac vyhľadávajú internetové zoznamovacie služby, tak sa mýlite, presne ako tí, čo si myslia, že Smer volia iba ľudia s nižším vzdelaním. V skutočnosti sú zoznamky najvyužívanejším spôsobom zoznámenia úplne všetkých - v USA vzniká vďaka nim pätina všetkých vzťahov a šestina všetkých manželstiev.
Vedci z Amsterdamskej univerzity navyše v roku 2007 zisťovali, aké povahové črty majú používatelia zoznamiek, a zistili, že zoznamky na randenie využívajú viac casanovovské typy ako utiahnutí jedinci.
5. Pre Facebook sa ľudia cítia opustene Lajkujeme statusy, pridávame fotky, ale zabúdame ísť spolu von a sme čím ďalej, tým opustenejší? Psychologička Moira Burke z Carnegie Mellon University dlhodobo skúmala 1200 používateľov Facebooku a zistila, že za istých okolností Facebook u používateľov na pocit osamelosti vplýva dokonca pozitívne - vtedy, keď ho využívajú hlavne na četovanie a komentovanie cudzích statusov. Dáva ľuďom možnosti, ako zažiť ešte viac interakcie medzi sebou.
Ostatní používatelia (tí čo na Facebooku iba lajkujú, alebo ho iba čítajú) nezaznamenali žiadnu zmenu vo vnútorných pocitoch. Facebook ich sociálny život neovplyvnil ani pozitívne, ani negatívne.
A ďalšie výskumy dokazujú, že ľudia používajúci internet denne nie sú nešťastnejší, práve naopak - vo výskumoch šťastia patria medzi najspokojnejšie skupiny vďaka informovanosti, ktorú prináša. Malý príklad: ľudia, čo majú web, kúpia svoje auto v priemere o viac ako päť percent lacnejšie ako tí, čo web nepoužívajú. A tak je to so všetkými rozhodnutiami, vďaka webu sú lepšie. Žiadne zruinované životy. Informovanosť je kľúčom k lepším rozhodnutiam aj k šťastiu.
Nič nie je čiernobiele a je jasné, že technológie nás menia a nie vždy len k lepšiemu. Ale oveľa lepšie než na ne nadávať je, vybrať si z nich to najlepšie a tomu zlému sa pokúsiť vyhnúť.
(Autor je publicista a webdeveloper)
