Keby niekto krátko po voľbách tvrdil, že práve o školstve sa bude na Slovensku dnes hovoriť pomaly najviac, málokto by mu veril. Ale stalo sa. O program sa zatiaľ stará najmä minister školstva so svojimi nápadmi, ale systémovo vážnejšia kauza sa črtá v prípade ministra práce Jána Richtera.
Kým Dušan Čaplovič je len ďalším z ministrov, ktorí po nástupe do funkcie sľubujú prevratné novinky, ale nakoniec z nich zväčša aj tak nič nie je, dopátranie sa pravdy v prípade diplomu jeho kolegu z vlády by mohlo mať hlbšie dôsledky, než sa na prvý pohľad zdá.
O to mrzutejšie je, že predstavitelia Smeru zatiaľ bojkotujú všetky pokusy o rozlúštenie, či bolo Richterovo štúdium v poriadku.
Vyvrátenie podozrenia by malo byť v záujme samotného ministra práce. Priznanie, že netuší, o čom bola jeho bakalárska práca, nie je najšťastnejší pokus a nič presvedčivejšie zatiaľ neponúkol. Ak si aj Richterovi spolustraníci vravia, že keď jemu neprekáža vážna pochybnosť okolo jeho vzdelania, oni nie sú tí, čo by mali konať, mýlia sa.
Z odmietnutia poslaneckého prieskumu na univerzite síce trčí alibizmus, pretože aspoň výzva na okamžité prešetrenie mala byť nevyhnutným minimom, ale obave vládnych poslancov z toho, že by sa po vysokej škole mali pretŕčať a robiť vyšetrovateľov na akademickej pôde, sa dá pri dobrej vôli rozumieť.
Minister školstva však žiadnu výhovorku nemá a spochybňuje úprimnosť svojich zámerov. Jednou z tém, ktoré otvoril, je totiž aj prebytok zlých vysokých škôl, ktoré vyrábajú nekvalitných absolventov len preto, lebo sú za titul ochotní dobre zaplatiť.
Máme teda ministra školstva očividne plného energie, ktorý otvoril tému nekvalitného vysokoškolského štúdia, a máme zároveň kauzu, ktorej prešetrenie by túto tézu mohlo potvrdiť, prípadne spochybniť. Tým, že sa jej Čaplovič okamžite nechopil, spochybnil svoju politiku skôr, ako s ňou reálne začal.
Ak dokonca Viktor Orbán obetoval svojho prezidenta, keď bola jeho pozícia pre plagiátorstvo (čo predbežne nie je Richterov prípad) neudržateľná, aj v Smere by mohli akceptovať, že členstvo podozrivého v rovnakej strane je v podobných prípadoch síce nepríjemná, ale nie neprekonateľná prekážka.
Ochranársky reflex materskej strany sa zatiaľ dá chápať ako veľmi nešťastný príspevok k téme zužovania imunity politikov.
