FÓRUM

Našiel slová, o ktorých vedel, ako sa píšu

Peter Repka vpúšťa čitateľa do svojho privátneho sveta, ktorý sa v jeho najnovšej knihe začína dávno pred jeho narodením

KNIHA TÝŽDŇA

Spätné zrkadlo

„Zapamätal som si: ´Peterko, vy keď napíšete diktát, ako keby kôň kopol.´ Ale v slohovaní som bol dobrý, namiesto slov, pri ktorých som si neistý, našiel som si slová, o ktorých som vedel, ako sa píšu.“

Tento postreh z črty Moja milá profesorka v knihe spomienok Spätné zrkadlo (KK Bagala a literarnyklub.sk) ako v kvapke vody odráža spôsob písania jej autora Petra Repku. Nájsť si slová, o ktorých autor vie, ako sa píšu, neznamená, prirodzene, len vyhnúť sa problémom s pravopisom. Je to obrazné pomenovanie toho, čomu hovoríme štýl.

Beh bol aj literárnym motívom

Básnik a publicista Peter Repka sa rozhodol spomínať na svoje detstvo a mladosť. Vyšla mu z toho knižka asi štyridsiatich relatívne samostatných, no tematicky i motivicky previazaných spomienkových... čoho vlastne? Čŕt, glos, poviedok, reportáží, miestami dokonca básní – Repkovo originálne písanie sa nikdy nedalo žánrovo presne vymedziť. Vpúšťa nás do svojho privátneho sveta, ktorý sa v tejto knihe začína dávno pred jeho narodením. Pozýva nás sledovať životné osudy svojich rodičov (aj cez denníky a korešpondenciu svojho otca) a príbuzných – on sám (aj so svojím jednovaječným dvojčaťom Pavlom) sa narodí až na 33. strane knihy.

Postupnosť spomínania je plus-mínus chronologická: bratislavské detstvo a chlapčenstvo v päťdesiatych rokoch „s kľúčom od bytu na šnúrke okolo krku“, stredná škola, štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT, prvé lásky. Už v chlapčenstve sa vynára jeden z Repkových najdôležitejších životných (i literárnych) motívov – beh. Ten ho priviedol na atletický štadión (ako šprintér to dotiahol až do juniorskej reprezentácie) i do básnickej skupiny Osamelí bežci. O Repkovej ceste k poézii sa z knižky veľa nedozvieme – v črte Mladá tvorba bola mladá tvorba ho už nachádzame v jej redakcii, kde pôsobil až do normalizáciou vynúteného zániku tohto literárneho časopisu.

Metóda filmového strihu

Peter Repka je básnik a publicista, autor naskrze originálnych literárnych reportáží i glos (dôkazy sú v knihách Vstaň a choď a Chvála zápisníku), no dôležité je povedať, že tieto dve polohy jeho tvorby sú vždy v symbióze, vždy to je jeden a ten istý Peter Repka.

Na začiatku však predsa len bola poézia. Tá mu dala do vienka asociatívnosť, obraznosť a zmysel pre skratku. Sila Repkovho písania spočíva v jeho originálnom videní skutočnosti cez jej jedinečné detaily. Repka detail objaví, vyhodnotí jeho významotvornú váhu, zaznamená ho jedinečnou vetou, v ktorej je zároveň stotožnenie i odstup (i svojský humor), a presne ho vloží do mozaiky celku, pracuje metódou filmového strihu. A práve usporiadanie týchto segmentov reality, ktoré nepotrebujú autorské komentáre – práve naopak, tie by to všetko len pokazili – je zdrojom silnej estetickej pôsobivosti Repkových textov. Tak písal svoje reportážne básne v zbierke Sliepka v katedrále aj svoje básnické reportáže v už spomenutej knihe Vstaň a choď. Že jeho originálny a nezameniteľný štýl bol (a je) základným prvkom jeho literárnej identity, dosvedčuje aj záznam z denníka osemnásťročného P. R., ktorý je súčasťou jeho spomienok.

„Pekné filmy sme videli v kine Scala, neskôr Obzor a ešte neskôr nič. Kvety Tatier s prvými obrázkami, ako zrýchlene vyrastajú kvety, azda prvý slovenský farebný film.

Za oknami priskorý sneh.

Človek je katedrála a sneh je dobrý brat, inak si to nevysvetľujem.

Chodím mestom, lietam. Pre Boha milujem katedrály. V mene Krista zastavte

atómové pokusy a nechoďte okolo seba nechápavo.

Veže Starého Mesta si preberajú západ slnka zo strechy na strechu.

Som tráva v snehu pred iskrou v krajine suchých agátov, búrka i plachetnica v búrke

a more je slaných sĺz až-až.

Vagón bez nákladu a bez lokomotívy sa ženie prázdnou krajinou.

Obľúbená pieseň týchto čias: To všechno vodnes čas.

Do noci čítam Robinsona Jeffersa, obdivujem ho, ale nebudem ako on.“

Takmer som náchylný povedať, že Spätné zrkadlo je azda najlepšie Repkovo dielo, keďže v jeho koncepte nie je nijaká vopred určená vnútorná úloha či zámer. Je to „len“ číre spomínanie na život chlapca z „plebejskej“, silne kresťansky založenej bratislavskej rodiny. V súvislosti s literárnymi textami nemám rád slovo úprimnosť, no tu ho použijem – je totiž opakom chcenia, tlačenia na pílu, falošnosti, manipulácie s vlastnou minulosťou. Pekná kniha. Len škoda, že jej vizuálny koncept tak veľmi ublížil dokumentárnym fotografiám.

ico

Ďalšie knihy

Vstaň a choď

L. C. A., 1998

Kniha básnika Petra Repku Vstaň a choď bola v roku 1970 kompletne vytlačená, ale v dôsledku cenzúry sa nedostala do distribúcie. Obsahuje reportáže z Ruska, Poľska i Československa, ktoré boli publikované v rokoch 1967 - 1969. Tvoria osobitný žáner, v ktorom sa zlieva forma denníkov, rozhovorov, korešpondencie, reflexií a zobrazenia autentických zážitkov. Nie sú len pamäťou doby a vykreslením atmosféry najväčšieho povojnového konfliktu u nás, ale aj autentickou spoveďou básnika. Momentky z vtedajších časov sa prihovárajú čitateľovi so vzdorom, no bez hnevu, zatrpknutosti či odovzdania, a práve preto sú aj teraz čisté.

Básne

L. C. A., 2005

„Toto súborné vydanie Básní predovšetkým znovu ponúka nezabudnuteľný, nonkonformný, mnohé tradície búrajúci a pre slovenskú poéziu druhej polovice 20. storočia profilujúci a iniciujúci debut Sliepka v katedrále z roku 1969,“ napísal Ivan Štrpka. Knižnému debutu predchádzajú rané básne z čias formovania skupiny Osamelí bežci, po ňom nasledujú "pookupačné" cykly a rukopisy, ktoré už nemali šancu vyjsť knižne, a zbierky, ktoré vznikli postupne už v Nemecku, kam sa Peter vysťahoval roku 1973 za svojou manželkou Angelou.

Chvála zápisníku

F. R. & G., 2011

Žánrovo nezaraditeľné zápisníkové poznámky, glosy, postrehy, pohľadnice, reportáže a rôzne iné textové udalosti sú nevyčerpateľné zázračnosti postrehu a osobného spontánneho „osamelobežeckého“ pohľadu. Boli písané bez výnimky pre časopisy a noviny v rozpätí desaťročí, no sú práve dnes provokujúco prekvapujúcim dôkazom toho, ako jedinečne a aktuálne môže prehovárať jazyk poézie, nezastupiteľne vlastné videnie a osobné zaujatie kultivovaného autora triafajúceho do svojej doby.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 213
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 8 238
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 4 670
  4. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 840
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 2 630
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 318
  7. Kam do tepla v januári? 2 296
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 057
  9. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 214
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 205

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí. Či sa s Unionom pripoja k amnestii, ktorú pripravuje štát, zatiaľ nepovedali.

DOMOV

Dobré ráno: Z úst im išli retiazky a klince, opisuje prácu exorcista

Exorcistu vyberie biskup, musí byť kňaz.

KOMENTÁRE

Exekučné amnestie sú nový morálny hazard

Možno do oddlžovania idú s najlepšími úmyslami, ale dopadne to ako vždy.

KULTÚRA

Woody Allen možno nakrútil svoj posledný film

Herci sa hanbia pred jeho adoptívnou dcérou, ktorá tvrdí, že ju zneužíval.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Na Slovensku sú isté dane, smrť a amnestia

Keď už sa politici namáhajú s obchádzaním dlhodobo nevynútiteľných pravidiel, nebolo by vhodné ich, ehm, zmeniť?

Český a slovenský príbeh (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na stredu

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Táňa a Bachodir na ceste do Európy

Uzbekistan prenasleduje svojich občanov aj za hranicami. S demokraciou je na tom horšie než Bielorusko

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Zeman sa stal hovorcom zlej emócie

Prezidentovi by pomohla umiernenosť, ktorú mu poradil aj Babiš. Lenže jeho podporovatelia udierajú na najtemnejšie struny.

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Prestaňte s tým prefeminizovaným školstvom. Radšej pomôžte

Namiesto horekovania nad úbytkom autorít by bolo dobre pošpiritizovať, ako učiteľov dostať na úroveň so žiakmi a s rodičmi.