Tomuto pudingu chýba téma, zhodnotil kedysi svoj dezert Winston Churchill. Podobné je to s predvolebnou kampaňou Baracka Obamu. Prezident začal zostra v januári správou o stave únie, odvtedy sa však krúti. Teraz sa konečne zdá, že pre kampaň našiel tému. Lenže zlú.
Ľahko premrhať
Prezident a jeho poradcovia sa zamerali na zdanenie bohatých a boj s nerovnosťou. Obamovým heslom sa stalo takzvané Buffettovo pravidlo, milionárska daň. Je to rozumný návrh, nezaslúži si však pozornosť, ktorú mu Obama venuje. Daň zvýši štátne príjmy o – z hľadiska štátu – marginálnu sumu 47 miliárd dolárov počas nasledujúcich desiatich rokov, počas ktorých federálna vláda utratí tisícnásobok – 45 biliónov.
Pridá tak ďalšiu položku do už tak najzložitejšej a najskorumpovanejšej daňovej legislatívy v rozvinutom svete. Ak chce byť prezident odvážny, môže navrhnúť celkovú daňovú reformu a zbaviť sa stoviek odpočítateľných položiek, výnimiek a medzier v zákone, s ktorými obchoduje Kongres výmenou za príspevky do volebných kampaní.
Z dlhodobého hľadiska je pozornosť venovaná Buffettovmu pravidlu aj zlým politickým ťahom. Američania sú vo všeobecnosti skôr ambiciózni ako závistliví. Voliči dávajú skôr prednosť vládam, ktoré sa sústreďujú na vytváranie príležitostí, pred tými, ktoré sa snažia znížiť nerovnosť. Veľkým úspechom Tonyho Blaira a Billa Clintona bolo, že sa im podarilo vytvoriť obraz ľavicových politikov, ktorí sú za rast a trh. Tento ťažko vybojovaný obraz modernej ľavice sa však dá ľahko premrhať.
Škrtať? Radšej nie
Obamova myšlienka prichádza ironicky práve vo chvíli, keď udalosti ponúkajú skvelú volebnú tému. Už štvrtý rok čelíme finančnej kríze. V Spojených štátoch vláda rýchlo reagovala a masívne podporovala ekonomiku prostredníctvom fiškálnych aj monetárnych krokov. V Európe, naopak, dávajú vlády prednosť úsporným opatreniam, znížili výdavky v snahe znížiť deficity svojich rozpočtov.
Výsledky sú už známe. Kým americká ekonomika by mala tento rok rásť o dve až tri percentá, eurozóna sa v tom istom čase o tri desatiny percenta prepadne. Španielsko a Británia sa druhýkrát oficiálne dostali do recesie.
Posledné predpovede Medzinárodného menového fondu tvrdia, že až do roku 2017 bude Amerika rásť rýchlejšie ako ekonomika ktoréhokoľvek veľkého európskeho štátu. Podľa predpovedí Medzinárodného menového fondu bude dokonca rast nemeckej ekonomiky len štyridsaťpercentný oproti rastu USA.
Európske obavy z deficitu a dlhu sú oprávnené. Bolo však chybou využiť tieto strednodobé a dlhodobé problémy na masívne škrty uprostred najväčšieho ekonomického spomalenia za posledných 80 rokov.
