České pomery dnes pripomínajú náladu na sklonku vlády Ivety Radičovej. Minulý mesiac bolo podľa prieskumov 79 percent Čechov nespokojných s politickou situáciou a podpora vlády klesla na šestnásť percent. V Prahe sa opakujú protivládne demonštrácie. Agentúry už niekoľko mesiacov hlásia, že voľby by jasne vyhrala ľavica: sociálni demokrati by mali s komunistami v snemovni ústavnú väčšinu.
Paradox je v tom, že súčasná česká vláda urobila zatiaľ najsystematickejšie opatrenia proti korupcii za dlhé roky a že o osobnej integrite kľúčových politikov nikto rozumný nepochybuje. Vládne škrty cíti kdekto, ale Česká republika má aj vďaka nim jeden z najlepších ratingov (Standard & Poor 's na úrovni Francúzska či Belgicka, len o stupeň pod Nemeckom a Švajčiarskom).
Pritom je najmenej zasiahnuté chudobou v celej Európskej únii: riziko chudoby sa podľa Eurostatu týka len štrnásť percent Čechov (vo Švédsku a Holandsku pätnásť percent, na Slovensku 20 percent, v Rumunsku 41 percent).
Lenže český verejný priestor ovládla nálada, ktorú český filozof Václav Bělohradský nazval „tekutým hnevom“. Otázka znie, či a ako rýchlo bude Petr Nečas nasledovať osud Ivety Radičovej.
