„Netreba byť priaznivcom mayského kalendára a scenára konca vekov, aby sa dalo odtušiť, že rok 2012 obsahuje azda najviac politických rizík pre globálnu ekonomiku v histórii.“ Tak písala novoročná prognóza Reuters a medzi rizikami stála na prvom mieste „Európa v kríze s rôznymi voľbami a zmenami vodcovstva“.
Faktom je, že či a koľko mal agentúrny veštec pravdy, sa ukáže aj skôr než 21. decembra 2012. Volebná supernedeľa ho však potvrdzuje. Konsenzus o pričlenení „rastového dodatku“ k fiškálnemu paktu má totiž niekoľko trhlín.
Napríklad, trhy musia negociačný proces vydržať s nervami. A to nebude test na sekundu ani dve, keďže do parlamentných volieb, ktoré nasledujú o mesiac, sa Hollande nepohne. Áno, rituálne šaškárne, ako summit o raste, ktorý zvolal Rompuy, môžu zmierňovať napätie.
Pakt o rozpočtovom dozore, ktorý popri ECB podopiera zimno-jarnú stabilitu, však Hollande rozbúral. On nechce šetriť, hľadá priestor na míňanie. Nevie, že Keynesove recepty neoživovali štáty s 50-percentným podielom verejného sektora na HDP, ale s 10-20... Pakt s dodatkom sa možno upečie, avšak neistota, či bude, tu už je.
Väčšia trhlina je, že sama rastová doktrína je fikcia, fatamorgána. Na rozdiel od Obamu, ktorý si aj pri extrémnom zadlžení vie lacno požičať – a urobil poriadok s bankami! – Európe na investície nedá nik skôr, než svoj dlh nezmenší. Práve preto, že kým štátny bankrot v USA je stále mimo predstavy, tu je na programe dňa. Úplne inou kauzou je skutočnosť, že tempo šetrenia Brusel - MMF je pre „klub Med“ zrejme ozaj kontraproduktívne.
Nie však pre Slovensko. Meno klubu, do ktorého patrí Fico, je lepšie zamlčať, ale nie už to, že podmienky paktu sú pre Slovensko splniteľné ľavou zadnou. Stačí jediné porovnanie s „volumenom“ úspor, ktoré sa diali a dejú na juhu či v Pobaltí. Tomu, kto by tu chcel snívať o domácej podpore rastu, treba pripomenúť, že je to práve on, ktorý tvrdieva, že Slovensko má najvyšší prognózovaný rast v eurozóne. To platí aj pre smutnú súčasnosť.
Riziko, ktoré prináša snívanie s Hollandom, zvýrazňuje i ďalšia trhlina – Grécko. Nikto nevie, ani čo sa tam stane, ale najmä to, čo za dominový efekt môže pustošiť Európu, ak ozaj exploduje konflikt nadnárodného riadenia dlhu s demokratickým spravovaním štátu.
Slovensko by malo byť rado, že kompakt je k nemu taký láskavý a neťahať diabla za chvost, lebo ak tie politické riziká, ktoré 6. máj vyjavil, dôjdu k úplnku, tak si nepožičia nieže na nájomné byty, magistrály do Košíc či dôchodky, ale ani na ministerské platy a poslanecké odmeny. Áno, pán premiér, ak už na nič iné, aspoň na toto by pamätať mohol.
Iste, ECB môže vždy natlačiť toľko peňazí, koľko chce. To je scenár, ktorý riziká odsúva za horizont 21. decembra 2012. Teda v prípade, že na tomto bode svojho programu sa Hollande s Merkelovou dokážu dohodnúť.
