V čase, keď sa novinové titulky deň čo deň zameriavajú na vojnu, terorizmus a zneužívanie moci represívnymi vládami a keď náboženskí vodcovia často nariekajú nad zanikajúcimi normami verejného a súkromného správania, možno ľahko nadobudnúť dojem, že sme svedkami morálneho kolapsu. Domnievam sa však, že máme dôvod byť do budúcna optimistami.
Stále širšie ohľady
Pred tridsiatimi rokmi som napísal knihu s názvom Rozširujúci sa kruh, v ktorej som tvrdil, že z historického hľadiska sa okruh bytostí, na ktoré vzťahujeme morálne ohľady, rozšíril: najprv z kmeňa na štát, potom na rasu či etnickú skupinu, potom na všetky ľudské bytosti a nakoniec aj na zvieratá. To je bezpochyby morálny pokrok.
Možno si myslíme, že evolúcia vedie k výberu jedincov, ktorí myslia len na vlastné záujmy a záujmy svojich blízkych, pretože gény s touto vlastnosťou sa budú ľahšie šíriť. Ako som však vtedy namietal, vývoj rozumu by nás mohol viesť odlišným smerom.
Na jednej strane je schopnosť rozumného uvažovania spojená so zjavnou evolučnou výhodou, pretože umožňuje riešiť problémy a plánovať odvracanie rizík, čím zvyšuje vyhliadky na prežitie. Na druhej strane však rozum nie je iba neutrálnym nástrojom na riešenie problémov. Pripomína skôr eskalátor: len čo naň nastúpime, pravdepodobne sa dostaneme do miest, ktorých poznanie sme nikdy nečakali.
Rozum nám však najmä umožňuje vidieť, že druhí, ktorí predtým stáli mimo sféry bytostí, na ktoré uplatňujeme svoje morálne ohľady, sú v dôležitých aspektoch rovnakí ako my. A že ich vylučovanie z okruhu bytostí, na ktoré svoje morálne ohľady vzťahujeme, preto môže byť svojvoľné či jednoducho mylné.
