KNIHA TÝŽDŇA
PREČ! PREČ!
Už prvá veta prečítaná ešte na záložke klame: „Dvojdielny román / báseň.“ Nie je to ani dvojdielny, ani román, ani báseň. Je to text zošitý z mnohých fragmentov a náčrtov. Na román sa podobá ambíciou po komplexnosti, ktorú má v sebe epika, a na báseň neustálym rozrušovaním tejto komplexnosti vpichmi detailov.
Útly text je obložený textovou výstelkou: tu pár viet na záložke, tam životopisné údaje o autorke, koláž citátov na zadnej obálke, mystifikačná klauzula, že „všetky postavy v tejto knihe sú vymyslené“, motto k prvej časti, motto k druhej časti... Toľko viet ako členov oficiálnej delegácie slov. Ani nepripravujú, ani nedopovedávajú, poukazujú samy na seba – totiž na krásu vety.
