Najväčším nedostatkom úvah o tom, že na gymnáziá by sa mali dostať len žiaci s presne stanoveným priemerom, nie je nejednotnosť v známkovaní, ale ignorovanie žiakovej osobnosti.
Gymnáziá vraj navštevuje priveľa žiakov, čo vedie k poklesu kvality a zároveň spôsobuje nedostatok potenciálnych záujemcov o stredné odborné školy.
Jedno i druhé je hlavnou príčinou takmer všetkého zla v našom školskom systéme, ktorý sa vyznačuje predovšetkým tým, že je nevyčerpateľným zdrojom budúcich nezamestnaných.
V gymnáziách tkvie príčina toho, že nemáme dosť murárov a naopak máme prebytok ľudí zaoberajúcich sa dejepisom či geografiou, ako na to upozornil sám pán premiér, ktorý len pre úplnosť nie je murárom a ako právnik sa musel zaoberať aj dejepisom.
Úvaha ministra školstva, že študovať na gymnáziu môžu len žiaci s prospechovým priemerom do 1,5, je problematická z viacerých dôvodov. Priemer 1,5 nehovorí veľa o kvalitách uchádzača o štúdium, lebo dosiahnuť takýto priemer možno na jednotlivých školách pri veľmi rozdielnej námahe a schopnostiach.
Stačí však, ak sa na základné školy vyvinie tlak a budú prinútené rešpektovať legislatívne dané zásady klasifikácie žiakov. Pri konkrétnom riešení tohto problému by bola iniciatíva ministerstva školstva zmysluplná.
No vzhľadom na to, že takáto aktivita by sa u slabo prospievajúcich žiakov a ich rodičov, ako aj u nie veľmi pracovitých učiteľov nestretla s porozumením, je zrejmé, že týmto smerom sa aktivita pána ministra uberať nebude.
Kotrmelce a matematika
Skutočné dôvody, pre ktoré je nápad neprijateľný, teda nie sú v nejednotnosti v klasifikácii, ale v ignorovaní žiakovej osobnosti, osobitostí vývinu a v jeho „práve na omyl“. Mnohí nadaní žiaci nedosahujú dobré výsledky vo všetkých predmetoch, čo im kazí prospech.
Matematika už spôsobila nejednu traumu u žiakov orientovaných na cudzie jazyky či spoločenskovedné predmety. Mnohí budúci technici sa len ťažko brodili v málo „vypočítateľnom“ slede historických udalostí. Nie každý má rád kotrmelce či talent na jazyky. Toto všetko návrh ignoruje, práve tak ako aj individuálny vývin.
Pre žiaka, ktorý v šiestom ročníku patril medzi priemerných, no neskôr sa vypracoval na vynikajúceho, je už v súlade s navrhovaným kritériom neskoro a dvere do gymnázia sú mu zatvorené.
Rodina siedmaka prechádza krízou manželských vzťahov a dieťa – vynikajúci žiak – reaguje zhoršením prospechu. Čo na tom, že predtým i potom bez problémov plnil prospechový cenzus, druhú šancu nedostane.
Spolu s niekoľkými ďalšími zámermi ministra Dušana Čaploviča sa tento radí k nerealistickým opatreniam. Ak sa podarí zaviesť prospechový cenzus pri prijímaní na gymnáziá ako aj matematiku ako povinný maturitný predmet a uskutočnia sa ďalšie parciálne zmeny, nič podstatné sa na kvalite maturantov nezmení.
Problém nie je prioritne v tom, že by sme mali veľa gymnázií, problém je v tom, že žiaci na gymnáziách, ale aj základných a ostatných stredných školách nie sú motivovaní k usilovnej práci v škole i doma.
Nezískame nič
Máme veľa gymnázií, no predovšetkým máme veľa vysokých škôl, a preto ani redukciou gymnázií nezískame nič, pokiaľ sa nezmení počet miest na vysokých školách.
Ak by sa počet žiakov na gymnáziách znížil, adeptov vysokoškolského vzdelania neubudne, lebo tí, ktorí budú túžiť po akademickom titule napríklad v takej populárnej sociálnej práci, si urobia maturitu (mimochodom nepomerne ľahšiu ako na gymnáziu) na inej strednej škole.
Pán minister predtým, ako sa ním stal, vedel, že na Slovensku je veľa vysokých škôl a málo detí, ktoré majú na to, aby na nich zmysluplne študovali. Redukcia počtu vysokoškolákov však nie je v programe a Dušan Čaplovič nemá odvahu problém riešiť.
Preto radšej bude pokračovať v tradícii svojho predchodcu a bude vytvárať dymové clony v podobe zástupných problémov. No a tí, čo majú deti školopovinné, nech si berú príklad z pána premiéra a svoje deti nedávajú do štátnych škôl. Pravda, ak na to majú.
Autor je stredoškolský učiteľ
Autor: Vladimír Urban
