Problémom pri zostavovaní gréckej vlády je, že nestačí zbúchať koalíciu, ktorá bude mať v parlamente väčšinu.
Strany novej vlády majú v krátkodobom horizonte na výber dve možnosti. Prvou je pokračovať v škrtoch a reformách, byť fackovacím panákom radikálnej ulice a prísť o voličov. Druhou je prestať plniť podmienky únie, ukončiť členstvo Grécka v eurozóne, vyhlásiť štátny bankrot, padnúť doslova na dno a – možno s miernym oneskorením – byť fackovacím panákom radikálnej ulice a prichádzať o voličov.
Výsledok je pre prípadné koaličné strany zhruba rovnaký, len s tým rozdielom, že v druhom prípade už Gréci a ich politici vinu za svojeproblémy nebudú môcť tak ľahko zvaliť na zlých cudzincov stelesnených diabolskou Angelou Merkelovou.
Pre každú stranu, ktorá by sa zúčastnila na koalícii, je podstatnejšia ako parlamentná väčšina to, aby vo vláde boli aj jej politickí rivali. Nechce, aby medzitým, čo ona pácha politické harakiri, rástla rivalom popularita len preto, lebo sa vládnutia nezúčastnia.
