Drahá cesta k drachme

Grécko sa už asi zachrániť nedá, nás teraz musí zaujímať, aby sa jeho problémy nešírili ďalej.

Práve preto mali význam dva roky snáh o jeho udržanie pri živote, Európa získala čas pripraviť sa.

Správa z pondelka, že Gréci vybrali z bánk 700 miliónov eur len za jeden deň, otriasla aj tými najväčšími optimistami. Gréci vo voľbách hlasovali s hnevom proti tvrdým finančným opatreniam, ktoré im znižujú mzdy a dôchodky a berú pracovné miesta. Po hneve prišlo prebudenie.

Voliči si uvedomili, že si pod sebou podpílili posledný konár. Grécka tragédia speje do posledného dejstva a Gréci sa postavili v bankách do radov na eurá.

Nezodpovední víťazi gréckych volieb tvrdia voličom, že Grécko môže zostať v eurozóne a vrátiť sa k časom veselého míňania. Faktom je, že gréckej vláde sa minú peniaze najneskôr do začiatku júla.

Potom nebude z čoho platiť dôchodky, zdravotnú starostlivosť ani platy štátnych zamestnancov. Gréckym bankám zase dôjdu peniaze na financovanie výplat a obchodného styku v podnikoch. Potom gréckej národnej banke nezostane nič iné, ako vytlačiť nové peniaze. Už nie eurá, ale drachmy.

Čo by znamenal návrat k drachme? V súčasnosti je euro v Grécku vzhľadom na výkonnosť ekonomiky nadhodnotené asi o dvadsať percent. Po zavedení drachmy by však jej kurz oproti euru podľa triezvych odhadov okamžite padol nie o dvadsať, ale možno aj o štyridsať až šesťdesiat percent. Asi len málo ľudí by bolo ochotných držať v ruke bankovky alebo dlhopisy problémového štátu.

Devalvácia meny o 40 až 60 percent by mala niekoľko pustošivých dôsledkov. Po prvé, prechod na novú menu sa už dnes nedá utajiť. Odhaduje sa, že Gréci previedli do zahraničia asi štvrtinu až tretinu úspor. Útok na banky môže ekonomiku úplne položiť. Devalvácia by spôsobila okamžitý nárast hodnoty zadlženia v eurách a štátu by nezostalo nič, len vyhlásiť divoký bankrot.

Trest pre poctivých, odmena pre špekulantov

Veľmi zle by dopadli aj grécke podniky. Predstavte si, že vaša firma obchoduje so zahraničím a dlhuje dodávateľom stotisíc eur. Po devalvácii by táto suma narástla cez noc o polovicu. Máloktorý podnik by zniesol takýto náhly nárast dlhu.

Pri devalvácii meny dochádza k zdražovaniu dovážaných tovarov. Inflácia by okamžite vystúpila na dvojcifernú hodnotu. Zavedenie drachmy by de facto prerozdelilo bohatstvo od veriteľov k dlžníkom, potrestalo by poctivých a zvýhodnilo by špekulantov. Taký je však príbeh každej devalvácie.

Iste, krátkodobé dôsledky by boli katastrofálne. Nevyriešili by však zavedenie a devalvácia drachmy grécky problém v dlhodobom výhľade? Veď aj slovenská koruna párkrát devalvovala. Export potom vždy ožil.

Nie je však devalvácia ako devalvácia. Devalvácia je užitočná len pre krajiny, ktorých ekonomika visí na exporte. Aj Argentína a Rusko sa pozbierali po bankrote a devalvácii len vďaka boomu v exporte komodít. Grécko toho na export veľa nemá a jeho platobná bilancia je dlhodobo v hlbokom mínuse na úrovni 11 percent HDP.

Domino by položilo eurozónu

Stojí teda odmietnutie šetrenia a akceptovanie devalvácie a inflácie Grékom zato? Sú grécki politici len natoľko krátkozrakí a nevedomí? Možno je v pozadí odmietnutia šetrenia aj racionálna úvaha. Aj po odpise päťdesiat percent hodnoty dlhu je súčasný grécky dlh príliš veľký na to, aby ho krajina dokázala obslúžiť. Nevýkonná grécka ekonomika na to jednoducho nemá a žiadne šetrenie jej v tomto smere nepomôže. Odpísať treba ešte oveľa viac a na to sú devalvácia a inflácia najlepšími nástrojmi.

Voliči môžu ventilovať hnev, ekonómovia musia chladno rozmýšľať. Grécko sa už asi zachrániť nedá. Nás musí zaujímať to, aby sa požiar nešíril ďalej. Najhorším dôsledkom divokého bankrotu Grécka by bol dominový efekt v eurozóne. Ak by začali vyberať peniaze aj ľudia v Portugalsku a neskôr v Španielsku a Taliansku, eurozóna by skončila. Následky pre malé ekonomiky, ako je Slovensko, si len ťažko vieme predstaviť.

Preto bolo dobré Grécko udržať na umelom dýchaní, aj keď to nebolo zadarmo. Európa si kúpila dva roky času. Napriek rôznym negativistickým názorom, tento čas nebol úplne premárnený. Európa pripravila dva stabilizačné mechanizmy, rekapitalizovala banky, vymenila vlády v problémových krajinách ako Taliansko a Španielsko a všetkým nasadila obojok paktu fiškálnej stability. Či to bude stačiť, uvidíme.

(Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV)


lf.jpg
Minimálne od zápasu Československo – Sovietsky zväz v roku 1969 vieme, že hokejové zápasy môžu byť aj spôsobom, ako sa vyrovnať so skutočnou i domnelou historickou nespravodlivosťou, píše Tomáš Gális.

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz


pm.jpg
Bez podpory rozhodnej časti politikov niekoľko sudcov či prokurátorov verejný život nevyčistí. Môžu na čas zažiariť v médiách, ich odvaha a snaha však vyšumia do stratena, píše Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 549
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 750
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 083
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 068
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 178
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 632
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 627
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 439
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 433
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 050

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Česi mieria do čiernej Európy, všetko kvôli korune

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny čoskoro zmizne.

POSTREH MATÚŠA RITOMSKÉHO

Nerobme z Kisku dobrého anjela, ide o princíp

To, čo štátne orgány dokázali urobiť v prípade prezidenta, očakávame aj v kauzách, v ktorých figurujú členovia vlády a ich kamaráti.

Stĺpček Šéfredaktorky

Ako neprekročiť novinársky rubikon

Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia, ktorí si mediálne územie delia ako parcely moci v nádeji vyrovnania vplyvu.

...a predsa budeme lietať! (Sliacky)

Letecká karikatúra na štvrtok