Drahá cesta k drachme

Grécko sa už asi zachrániť nedá, nás teraz musí zaujímať, aby sa jeho problémy nešírili ďalej.

Práve preto mali význam dva roky snáh o jeho udržanie pri živote, Európa získala čas pripraviť sa.

Správa z pondelka, že Gréci vybrali z bánk 700 miliónov eur len za jeden deň, otriasla aj tými najväčšími optimistami. Gréci vo voľbách hlasovali s hnevom proti tvrdým finančným opatreniam, ktoré im znižujú mzdy a dôchodky a berú pracovné miesta. Po hneve prišlo prebudenie.

Voliči si uvedomili, že si pod sebou podpílili posledný konár. Grécka tragédia speje do posledného dejstva a Gréci sa postavili v bankách do radov na eurá.

Nezodpovední víťazi gréckych volieb tvrdia voličom, že Grécko môže zostať v eurozóne a vrátiť sa k časom veselého míňania. Faktom je, že gréckej vláde sa minú peniaze najneskôr do začiatku júla.

Potom nebude z čoho platiť dôchodky, zdravotnú starostlivosť ani platy štátnych zamestnancov. Gréckym bankám zase dôjdu peniaze na financovanie výplat a obchodného styku v podnikoch. Potom gréckej národnej banke nezostane nič iné, ako vytlačiť nové peniaze. Už nie eurá, ale drachmy.

Čo by znamenal návrat k drachme? V súčasnosti je euro v Grécku vzhľadom na výkonnosť ekonomiky nadhodnotené asi o dvadsať percent. Po zavedení drachmy by však jej kurz oproti euru podľa triezvych odhadov okamžite padol nie o dvadsať, ale možno aj o štyridsať až šesťdesiat percent. Asi len málo ľudí by bolo ochotných držať v ruke bankovky alebo dlhopisy problémového štátu.

Devalvácia meny o 40 až 60 percent by mala niekoľko pustošivých dôsledkov. Po prvé, prechod na novú menu sa už dnes nedá utajiť. Odhaduje sa, že Gréci previedli do zahraničia asi štvrtinu až tretinu úspor. Útok na banky môže ekonomiku úplne položiť. Devalvácia by spôsobila okamžitý nárast hodnoty zadlženia v eurách a štátu by nezostalo nič, len vyhlásiť divoký bankrot.

Trest pre poctivých, odmena pre špekulantov

Veľmi zle by dopadli aj grécke podniky. Predstavte si, že vaša firma obchoduje so zahraničím a dlhuje dodávateľom stotisíc eur. Po devalvácii by táto suma narástla cez noc o polovicu. Máloktorý podnik by zniesol takýto náhly nárast dlhu.

Pri devalvácii meny dochádza k zdražovaniu dovážaných tovarov. Inflácia by okamžite vystúpila na dvojcifernú hodnotu. Zavedenie drachmy by de facto prerozdelilo bohatstvo od veriteľov k dlžníkom, potrestalo by poctivých a zvýhodnilo by špekulantov. Taký je však príbeh každej devalvácie.

Iste, krátkodobé dôsledky by boli katastrofálne. Nevyriešili by však zavedenie a devalvácia drachmy grécky problém v dlhodobom výhľade? Veď aj slovenská koruna párkrát devalvovala. Export potom vždy ožil.

Nie je však devalvácia ako devalvácia. Devalvácia je užitočná len pre krajiny, ktorých ekonomika visí na exporte. Aj Argentína a Rusko sa pozbierali po bankrote a devalvácii len vďaka boomu v exporte komodít. Grécko toho na export veľa nemá a jeho platobná bilancia je dlhodobo v hlbokom mínuse na úrovni 11 percent HDP.

Domino by položilo eurozónu

Stojí teda odmietnutie šetrenia a akceptovanie devalvácie a inflácie Grékom zato? Sú grécki politici len natoľko krátkozrakí a nevedomí? Možno je v pozadí odmietnutia šetrenia aj racionálna úvaha. Aj po odpise päťdesiat percent hodnoty dlhu je súčasný grécky dlh príliš veľký na to, aby ho krajina dokázala obslúžiť. Nevýkonná grécka ekonomika na to jednoducho nemá a žiadne šetrenie jej v tomto smere nepomôže. Odpísať treba ešte oveľa viac a na to sú devalvácia a inflácia najlepšími nástrojmi.

Voliči môžu ventilovať hnev, ekonómovia musia chladno rozmýšľať. Grécko sa už asi zachrániť nedá. Nás musí zaujímať to, aby sa požiar nešíril ďalej. Najhorším dôsledkom divokého bankrotu Grécka by bol dominový efekt v eurozóne. Ak by začali vyberať peniaze aj ľudia v Portugalsku a neskôr v Španielsku a Taliansku, eurozóna by skončila. Následky pre malé ekonomiky, ako je Slovensko, si len ťažko vieme predstaviť.

Preto bolo dobré Grécko udržať na umelom dýchaní, aj keď to nebolo zadarmo. Európa si kúpila dva roky času. Napriek rôznym negativistickým názorom, tento čas nebol úplne premárnený. Európa pripravila dva stabilizačné mechanizmy, rekapitalizovala banky, vymenila vlády v problémových krajinách ako Taliansko a Španielsko a všetkým nasadila obojok paktu fiškálnej stability. Či to bude stačiť, uvidíme.

(Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV)


lf.jpg
Minimálne od zápasu Československo – Sovietsky zväz v roku 1969 vieme, že hokejové zápasy môžu byť aj spôsobom, ako sa vyrovnať so skutočnou i domnelou historickou nespravodlivosťou, píše Tomáš Gális.

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz


pm.jpg
Bez podpory rozhodnej časti politikov niekoľko sudcov či prokurátorov verejný život nevyčistí. Môžu na čas zažiariť v médiách, ich odvaha a snaha však vyšumia do stratena, píše Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  3. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  4. Dva rekordy na druhý pokus
  5. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  6. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  2. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  3. Company´s autumn in the High Tatras
  4. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  5. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  6. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  7. Dva rekordy na druhý pokus
  8. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  9. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  10. Virtuálne sídlo v Bratislave
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 21 053
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 18 960
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 979
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 996
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 775
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 462
  7. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 627
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 528
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 994
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 882

Hlavné správy zo Sme.sk

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

DOMOV

Návrat do čias mečiarizmu. Reakcie redakcií na sledovanie novinárov

Reagujú Aktuality.sk i týždenník .týždeň.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

Píše Igor Viszlai

Ak chceme smrekové lesy, nemôžeme čakať, že sa obnovia samotné

Ad: Tri mýty o lykožrútovi

Stĺpček Jakuba Fila

Korupcia 2.0: Obáločky aspoň za poradie, nie za výsledok

Za poradie sa berú obálky všelikde. Kramáre môžu byť len príklad.

Komentár Petra Schutza

V mene férovosti súdu

V situácii, v akej sme, je ústavná väčšina, na ktorú by údajne Smer po vykopnutí prezidenta kývol, viac.

Komentár Zuzany Kepplovej

Soft power podľa Lajčáka

Hovoríme, že chápeme sankcie, ale neprestávame sa sťažovať, že trpíme spolu s Ruskom.