Po rokoch vonia vo vzduchu nádej hokejovej medaily.
Od čias, keď naposledy napĺňala námestia, ubehlo veľa preflákaného času, prešustrovaných peňazí zamaskovaných najmä výhovorkami o aréne nového tisícročia.
Hokej zatiaľ padal nielen v medzinárodnom renkingu, ale ešte zhubnejšie v strate dôveryhodnosti u jeho fanúšikov.
V bezútešnej situácii prišiel nový tréner, pokojný Moravák Vladimír Vůjtek.
A trpezlivo si budoval mužstvo, ktoré neplytvá slovami o statočnosti či superpartii. Namiesto nich tak korčuľuje a hrá aj cez bolesť.
Slovensku odľahlo, že ani veľká Kanada nie je taká nedostižná, akou ju vyrábajú mýty a marketing. V športe je možné všetko.
Najlepšie na celom je, že po Šuplerových či Filcových máme zas Vůjtkove deti, ktorými ožila generácia, čo už strácala inšpiráciu.
Oprašujú sa dresy Šatana s Chárom, zháňa sa Laco a Tatar.
