Tretia inaugurácia Vladimira Putina mala príchuť zlého ruského dedičstva. Na jednej strane kremeľské zvony, pozlátené komnaty, tajné odovzdanie atómového kufríka, požehnanie od patriarchu, potlesk dvoranov, lokajov a lobistov, na strane druhej smutný deň po nemilosrdnom, krvavom boji.
Pravdepodobne prvýkrát v ruskej histórii nastúpil hlavný vládca deň po brutálnom zákroku, v rámci ktorého polícia rozohnala jeho oponentov. Len v roku 1825 sa udialo niečo vzdialene podobné, keď revolučná nižšia šľachta povstala proti nástupu Mikuláša I.
Nešťastný deň
Putinova inaugurácia prebehla v čase, keď ešte bolo počuť ozvenu kriku zbitých mierumilovných demonštrantov. Deň predtým desaťtisíce ľudí pochodovali proti staronovému prezidentovi, pochod sa však zmenil na krvavú zrážku. Výsledkom bolo 450 zatknutých, slzný plyn, množstvo zranených vrátane policajtov. Po pokojných zimných demonštráciách to bol ostrý obrat k násiliu a odmietnutie kompromisu zo strany štátu. Mohli by sme plakať za malým Medvedevom a jeho miernym oteplením...
