Keď totiž štát sype príliš peňazí do ekonomiky, len zvýši infláciu a zadlženie. Presne ako pri kríze v rokoch 2008 - 2009. Preto sme tu mali šrotovné. Preto sme zachraňovali banky, ktoré boli prehnité od generálneho riaditeľa až po kotolníka. Nikam to neviedlo. Preto musela prísť ďalšia kríza v rokoch 2011 - 2012.
Nie, že by štáty zmúdreli. Keď pochopili, že zahltenie ekonomiky vytlačenými či požičanými peniazmi nikam nevedie, skúsili to s opačným extrémom. So škrtmi. Preto sa začali v celej Európe škrtať sociálne dávky a zvyšovať dane. Preto museli mnohé európske štáty v rokoch 2011 a 2012 spadnúť do ďalšej recesie.
A z toho logicky plynie: keď vláda môže priebeh kríz len zhoršiť, najlepšie je, keď počas nich nerobí nič. Ale verejnosť nemá trpezlivosť nechať vládu nekonať. Keby tu trpezlivosť bola, keby sme robili jedno veľké NIČ, „len“ by sme si prešli očistnou krízou a po nej by zákonite zase prišiel rast. My nie. Robiť počas krízy NIČ pripadá verejnosti asi tak sexy ako jesť steak lyžicou.
