K človeku, ktorý napísal knihu, je slovenská mediálna spoločnosť krajne podozrievavá. Po tom, čo som to zopakovala a dostala sa preto pred kamery lokálnych aj globálnych televízií, redaktori sa ma pýtali: prečo by si mali ľudia vašu knihu kúpiť? Prečo by si ju mali prečítať? Či dokonca prečo by sa ju mali snažiť „rozlúsknuť“. Ako odpovedať na túto otázku z teleshopingu? Je lacnejšia a vydrží desaťkrát dlhšie ako knihy iných výrobcov? Alebo, ako mi poradila kolegyňa: prečo by si ju mali prečítať? Za trest! Alebo že by len tak - pre rozkoš z čítania? Lebo veď vlastne prečo človek číta knihy? Prečo ich „lúska“?
Druhá poloha rozhovorov o knihách je u nás zväčša taká milo bezradne-humorná. Lebo veď vlastne o knihách sa nedá rozprávať vážne. Zvlášť o tých, ktoré sme nečítali. A tak sa redaktor pýta, ako je to vlastne s tým „pííí-sa-níím“? „To si tak sadnete pred biely list papiera a... ?“
Básnik Robert Bly tvrdí, že príbehy a mýty sú pre ľudí také dôležité ako inštinkty pre zvieratá. Verím, že existuje istá suma príbehov, ktoré nás v živote chránia, navigujú, radia nám, s ktorými sa hádame, polemizujeme, máme ich na mysli. Verím, že ich zdrojom sú knihy. Takže: čítam.
