Nad rečami Roberta Fica, že na dnešnom summite podporí Francúzsko v otázke eurobondov, rozum padá do mdlôb. Išlo by o radikálny, paradigmatický zvrat v doterajšej slovenskej pozícii. A otázka, kde je mandát parlamentného výboru, kam Radičová s Miklošom chodili ako na klavír, je ešte tá najmenej podstatná.
Iste, vylúčiť sa nedá nič. Ani to, že spoločný dlhopis vyrieši krízu Európy. Smejme sa, ale s mierou. Inštitucionálne vytvorenie dlhovej únie, čomu sa rovná zavedenie eurobondu, forsírujú Obama, Cameron, MMF, celé Stredomorie. A Francúz je líder.
Názory, že kolektívne ručenie za dlhy je podmienka „sine qua non“ funkčnej menovej únie, ktorá mala platiť od 1. januára 1999, sú úplne legitímne. Dokonca do tej miery, že ak tvrdé euro s „nemeckou“ úrokovou mierou prekáža južnému krídlu, aby si na splácanie svojich dlhov poctivo zarobilo, tak ten, kto chce žiť v menovej únii, musí sám účet zaplatiť. Minimálne zvýšenými nákladmi vlastných dlhov. Alebo ručiť, aby sa trh neplašil. Ak teda v únii chce žiť.
Iná vec je, či sú tie názory rozumné. Napríklad, či sňatie úrokového tlaku z románskeho krídla eurobloku nenaštartuje skôr väčšiu fiškálnu delikvenciu, než hospodársky rast. Fiktívny živnostník má jasno, ale povznesme sa nad to...
Horšie je, že na vrchole kríz gréckej, dlhovej i bankovej, Francoise Hollande ženie Európu ešte do krízy politickej. Merkelová totiž eurobondu nemôže dať zelenú.
Presnejšie, politické a právne (zmena ústavy, referendum) prekážky v Nemecku sú také vysoké, že by musela presadiť centrálny rozpočtový dozor. Žiadny kompakt s perspektívou na desať rokov (kde sme teraz), ale „ministerstvo európskych financií“ v Bruseli hneď a zaraz. A pozor – o tom Francúz nechce ani počuť. Ani juh. Oni chcú iba toľko, aby Nemec (sever) platil.
Nie je jasné, či Fico má predstavu o tom, do čoho sa priplietol. Idea eurobondu je iracionálna politicky. Aj keby Merkelovú uvarili, pretlačiť to sedemnástimi parlamentmi v akomsi rozumnom čase - niekde aj so zmenami ústavy - je komplexne mimo reality. Holandsko (pred voľbami!)? Fínsko? Nemecko? Nežartujte.
O čosi menej iracionálne je, že eurozóna je na krájanie. Aspoň na dva hrubé plátky. Alebo štyri tenšie. Nikto nevie. A Slovensko, ktoré je perifériou nemeckého hospodárskeho priestoru (ekonomicky 18. spolková krajina – sedemnásta je Česko), musí robiť takú politiku, aby v kritických scenároch, ktoré už tlčú na okenicu, nezarevalo na vlastnú hlúposť.
Odhliadnuc od faktu, že aj ekonomicky je u Merkelovej viac pravdy (hoci nie celá), tvoriť aliancie s Parížom proti Berlínu je v pozícii Slovenska čisté vypadnutie z roly. Bláznovstvo, deficit strategického myslenia vyšší než štátneho rozpočtu.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
