Meno Jeff Hammerbacher vám nemusí nič hovoriť, no s jeho prácou sa stretávate denne. Tento mladý matematický génius bol jedným zo sto pôvodných zamestnancov Facebooku.
V čase, keď Facebook bol len sociálnou sieťou pre univerzity, mal zistiť, prečo v niektorých mestách je Facebook medzi študentmi populárny a v ďalších nie.
Dovtedy neexistoval nástroj, ktorým by mohol analyzovať dáta od používateľov. Facebook vedel, kde kto kliká, s kým sa chce kamarátiť a s kým nie, ale nedávalo to nijaký zmysel.
Hammerbacher takýto nástroj vytvoril a položil základ na rýchle šírenie Facebooku a jeho biznis. Aj vďaka nemu máte na Facebooku len takú reklamu, ktorá je prispôsobená vašim záujmom.
Hammerbacher sa však možno viac než svojou prácou zapísal tým, že z firmy odišiel. A pritom pre Businessweek vyslovil slová, ktoré asi najlepšie opisujú súčasný internetový biznis: „Najlepšie mozgy mojej generácie rozmýšľajú nad tým, ako prinútiť ľudí, aby klikali na reklamy. A to je naprd.“
Ekonomika pozornosti
Aby sme jeho slovám porozumeli, musíme sa vrátiť trocha naspäť – do roku 1969, keď sa Herbert Simon, neskorší laureát nobelovky za ekonómiu, zaoberal spôsobmi, akými sa v ekonomike šíria informácie.
Štyridsať rokov predtým, ako Facebook vstupom na burzu získal šestnásť miliárd dolárov, pomenoval, čo bude najdôležitejšie pre úspech dnešnej firmy. Tvrdil, že v spoločnosti, ktorá je bohatá na informácie, vzniká nedostatkový tovar – pozornosť. A úspešní budú tí, ktorí s ňou dokážu najlepšie pracovať.
