Môj kamarát sa rád potápa. Túto zimu bol napríklad na ostrove Borneo v juhovýchodnej Ázii. Je to tretí najväčší ostrov na svete a tvoria ho tri krajiny – Malajzia (väčšina turistov smeruje práve tam), Indonézia a Brunei. Ukázal mi fotografie zo svojej cesty a mňa ani tak nezaujali snímky podmorského sveta, ako skôr tie, na ktorých boli deti.
Boli to filipínske deti, lebo súostrovie Filipíny je hneď v susedstve. Už ako desaťročné predávajú suveníry. Kým deti v Japonsku či na Slovensku v tomto veku prosia rodičov, aby im kúpili počítačovú hru, sú na svete aj také, ktoré musia pracovať, aby prežili.
Filipíny sú chudobná krajina. Preto odtiaľ mnohí odchádzajú za prácou do Japonska. Ženy sa najčastejšie zamestnajú ako spoločníčky v povestných hostess kluboch. K práci sa dostanú prostredníctvom agentúry, ktorá hľadá speváčky alebo tanečnice.
Na pracovných vízach sa ich práca označuje názvom ‚zabávačka‘. Aby boli úrady spokojné, musia filipínske hostess kluby v Japonsku aspoň raz za čas usporiadať tanečno-spevácku šou.
Keď si chce japonský biznisman s kolegami vypiť, ťažko nájde krčmu, ako sú tie slovenské. Všade si treba objednať aj jedlo. Iba piť sa dá v hotelovom bare alebo v hostess klube. Podľa toho, odkiaľ pochádzajú spoločníčky, nazývame aj hostess kluby. Filipínske sa nachádzajú v odľahlejších štvrtiach mesta. V porovnaní s japonskými a ruskými (tak voláme tie, kde pracujú dievčatá z východnej Európy) sú lacnejšie. Dve hodiny popíjania so spoločníčkou vo filipínskom hotess klube stoja okolo sto eur na osobu.
Ale drahý japonský klub v luxusnom centre Tokia vyjde konzumenta minimálne od tristo do deväťsto eur. Hostess kluby nie sú „verejné domy“. Úlohou spoločníčok je sedieť vedľa zákazníka, dolievať mu alkohol, usmievať sa, rozvíjať s ním rozhovor. Žiadne dotyky nie sú povolené.
Myslím, že každý muž v Japonsku bol aspoň raz v hostess klube. Hlavne v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch to patrilo k základnej výbave biznismana. Všetko totiž platila firma. Aj ja som bol veľakrát v klube so šéfom a kolegami na účet nášho vydavateľstva. Chápem, prečo japonskí biznismani potrebujú tento druh relaxu. Sú vystresovaní z práce.
