Večer pred spaním sme sa rozprávali o smrti. Päťročný chlapec už verí na bubákov, len keď nechce spať sám v postieľke, príbeh o Adamovi a Eve mu nejde dohromady s tým, čo vie o trilobitoch, praveku či opiciach a vďaka mladšiemu bratovi, ktorého cítil v mojom brušku, rozumie aj tomu, ako prichádzajú na svet deti.
Rozprával mi o bunkách, ktoré sa delia a množia, a rozdieloch medzi mužmi a ženami. Vraví, že ženy sú krásne, páči sa mu, keď majú na červeno namaľované pery. So smrťou sa však ešte zoči-voči nestretol, nikto z jeho života náhle nezmizol, a na to, aby spracoval vedomosť, že všetko, čo sa narodí alebo vyrastie, raz aj zomrie, naozaj všetko vrátane mamy, tak na to si potreboval poplakať a potom stráviť noc pod mojou perinou.