FÓRUM

Mať všetky možnosti byť šťastný, a nevyužiť ani jednu

Bernhardov Skrachovanec je tragickým príbehom muža, ktorému zlyhal koncept umenia i života

KNIHA TÝŽDŇA

SKRACHOVANEC

Thomas Bernhard (1931 – 1989) je jedným z reprezentatívnych predstaviteľov povojnovej, po nemecky písanej prózy a drámy. Pozornosť však pútala nielen jeho literárna a dramatická tvorba, ale aj inscenovanie mediálnych a sebaprezentačných škandálov. Bernhard vždy stál v dlhom rade nekompromisných kritikov spoločensko-politických reálií Rakúska. Prekričal Karla Krausa pred sebou i predstaviteľov súčasnej literatúry, napríklad J. Haslingera či Franzobela.

Rakúsku a Rakúšanom adresoval množstvo obvinení a urážok dávno pred rokom 1988, keď viedenský Burgtheater uviedol jeho hru Námestie hrdinov. Žlčou mu totiž hýbala krotká, alibistická interpretácia rakúskej vojnovej minulosti, jej „prekonávanie“, prejavy novodobého nacizmu, antisemitizmu a malomeštiactva.

Osudové stretnutie s genialitou

Román Skrachovanecz vydavateľstva Kalligram(Der Untergeher 1983) nesie viac poznávacích znakov Bernhardovej spisby.Sú nimi najmä motívy smrti a outsiderstva, ale i formálne, kompozičné a konštrukčné princípy: zložitá, náhle prerušovaná syntax, od hlavného prúdu reči odbočujúce dodatky a vysvetlenia, obsedantné opakovanie určitých slov, pridlhé súvetia, text nečlenený na odseky. Tie sú len na samom začiatku, kde uvádzajú podstatné témy, pričom za štvrtý odsek možno považovať celý zvyšný text. Chýbajúcu priamu reč nahrádzajú nepriame, kurzívou vysádzané citáty. Svojvoľne rozmiestnené interpunkčné znamienka treba chápaťskôr ako autorovo odporúčanie, kde má nasledovať prestávka.

Kniha je naratívnym sólom anonymného rozprávača, sumarizujúceho spomienky a fakty. Študoval v salzburskom Mozarteu u Horowitza, tak ako jeho priatelia Glenn Gould a Wertheimer. Rozprávač a Wertheimer si raz vypočujú Goldbergovské variácie v podaní Goulda a pochopia, že majú do činenia s géniom, že v interpretačnom umení nikdy nemôžu dosiahnuť to, čo on. Hoci sú vskutku výnimočnými koncertnými klaviristami, rezignujú. Najmä Wertheimera, zmietaného rozpormi a protikladmi, postihne úpadok. Žije bez hudby a koncertného krídla, v jednom byte so sestrou. Ľúbi ju a tyranizuje. Ona sa mu však vzoprie a opustí ho, vydajúc sa za švajčiarskeho priemyselníka. Wertheimer, ktorý „takmer stále zomiera na sebaľútosť“, za ňou vycestuje a obesí sa na strome neďaleko od jej domu.

Obstáť sám pred sebou

Ešte predtým do otcovského poľovníckeho zámočka pozve kamarátov – umelcov, ktorými vždy pohŕdal. Kúpi si ich dva týždne trvajúcu prítomnosť, a zatiaľ čo oni flámujú, on im na bezcennom a úplne rozladenom klavíri hrá Bacha a Händla, „do bezvedomia“. Naostatok ich „vykomplimentuje“ zo sídla a vyberie sa v ústrety smrti. Jeho život, umenie a outsiderstvo ajskrz tento tragický akt zúfalstva vyjaví svoj existenciálny obsah. Wertheimer stroskotá, potvrdiac slová hostinskej, že „ľudia ako pán Wertheimer, hoci majú všetky možnosti byť šťastní, nikdy nevyužijú jedinú možnosť.“

Wertheimer tak ako iné postavy z Bernhardových hier (riaditeľ divadla Minetti, bývalý herec Bruscon, spisovateľ Moritz Meister, filozofi Ludwig, Starý herec) si vybrali umenie alebo filozofiu ako životný koncept v reflexívnej obrane proti každodennej prázdnote, chorobám a smrti. Dobrovoľne sa zriekli spoločnosti a jej inštitúcií, žijú v ústraní a vyslovujú prehnane kategorické odsudky: „Všetky rakúske hostince sú špinavé a nechutné“ a „Salzburčania boli vždy otrasní ako počasie v ich meste“, vraví rozprávač v Skrachovancovi.

Sú mizantropmi a neuznanými géniami. Ich megalomanské myslenie a konanie ovláda sebazničujúca túžba po dokonalosti, posadnutosť životným dielom ako prostriedkom, ktorý človeku aspoň poodkryje zmysel života. Sebe zadané úlohy však nevediasplniť, to jest obstáť hlavne sami pred sebou.

Prekladateľ Juraj Dvorský zohľadňuje „neuralgické body“ Bernhardovej literárnej reči, hoci pri nadmieru komplikovanej vetnej skladbe siahol aj po riešeniach na úkor zrozumiteľnosti a štylistickej korektnosti. K prehreškom proti slovenčine treba prirátať i nahrádzanie väzby čoraz + druhý stupeň adjektíva („v stále kratších intervaloch“), nesprávny tvar privlastňovacieho zámena v jednotnom čísle („svojím spôsobom“) či používanie opytovacieho zámena vo funkcii podraďovacej spojky. Ale vďaka za Bernharda, keďže na Slovensku ho máme stále žalostne málo – v podobe kníh i na javiskách.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 733
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 966
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 120
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 845
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 691
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 487
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 090
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 047
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 855
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 476

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory. Do roku 2001 sa v nich vytˇažilo ročne zhruba 6 miliónov kubických metrov dreva.

SVET

KĽDR sa vracia ku Kube, môže jej pomôcť so zbraňami

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.

Výdavky na obranu (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na pondelok

AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako sme odmietli Západ

Ak toto nebol moment, keď sme sa rozišli s vlastnými predošlými túžbami, túžbami novembra, tak čo iné potom?