Práca kontra kapitál: kto si odhryzne viac z koláča?

Pomer medzi ziskami firiem a celkovými mzdami sa v slovenskej ekonomike stále viac posilňuje v prospech kapitálu.

Takýto trend nie je dlhodobo udržateľný.

Plánované zvýšenie dane z príjmu právnických osôb na 23 percent vzbudzuje kontroverzie. Je to vraj k podnikom neférové a ohrozí to ekonomický rast. Zvyšovanie daní však treba vidieť aj v širších súvislostiach.

Predstavme si hrubý domáci produkt ako koláč, ktorý sa každý rok upečie a zje. Koláč sa rozdelí na tri kusy: pracovníci dostanú mzdy, majitelia kapitálu (podnikatelia) zisky a štát dane z produkcie. Aké veľké sú tieto kusy? Ako kde. V Európe sa koláč HDP v priemere krája tak, že 49 percent ide na mzdy, 39 percent na zisky a zvyšok pripadá na výrobné dane. Tieto pomery sa dlhodobo takmer nemenia.

Vo všeobecnosti platí, že vyspelé štáty ako napríklad Francúzsko, Británia či Nemecko majú podiel miezd na HDP vyšší ako európsky priemer, približne na úrovni 52 - 55 percent, kým podiel ziskov predstavuje len 39 percent.

U nás je to naopak. Podiel miezd na HDP ešte v roku 1997 bol 43 percent, no dnes je to už len 37,5 percenta. Je tretí najnižší v Európe po Bulharsku a Rumunsku.

Na druhej strane podiel zisku z kapitálu na HDP bol pred pätnástimi rokmi 48 percent, no dnes stúpol na 54 percent, čo je najvyššia hodnota v Európe. Na mzdy teda pripadá čoraz menší a na zisky čoraz väčší kus koláča (podiel daní je viac-menej stály).

Okamžite sa ponúkajú mentálne skratky k Marxovi typu „kapitál vykorisťuje robotníkov čoraz viac, pomôže jedine socialistická revolúcia a znárodnenie“. Aby bolo jasné: klesajúci podiel práce na HDP ešte neznamená, že pracovníci sú čoraz chudobnejší. Naopak. Vďaka ekonomickému rastu sa koláč zväčšuje a reálne príjmy rastú aj zamestnancom. Obrazne povedané, pred pätnástimi rokmi dostali polovicu sušienky, dnes tretinu pizze.

Ale predsa: prečo u nás práca dostáva z koláča relatívne málo a kapitál viac. Čo to znamená? A prečo sa pozícia práce trvalo oslabuje v prospech kapitálu? Dôvodov je veľa. Bez nároku na úplnosť si môžeme uviesť aspoň dva podstatné.

Bagrista a zisk

Tým prvým je rast produktivity práce v dôsledku technologického pokroku. Predstavme si zjednodušený príklad. Kedysi kopalo jamu päť robotníkov, ktorí dostali odmeny vo forme mzdy. Dnes túto prácu urobí jeden bager. Odmena za vykopanú jamu sa už delí inak: medzi jedného bagristu vo forme mzdy a majiteľa bagra vo formu zisku.

Zvyšovanie produktivity práce je fantastická vec, na ktorej stojí ekonomický i spoločenský pokrok. Ak pravda dokážeme nájsť prácu pre ostatných štyroch robotníkov. S tým máme trochu problém. Kým pre nich práca nie je, „ktosi“ im musí zaplatiť zdravotné poistenie i starobný dôchodok. V rokoch 2000 - 2010 slovenská ekonomika rástla priemerných tempom 4,8 percenta ročne a 80 percent tohto rastu pochádzalo z rastu produktivity práce, nie z najímania nových pracovníkov.

Neudržateľný model

Druhým dôvodom je nerovnaké zdaňovanie práce a kapitálu. Slovensko založilo svoj ekonomický rast na dvoch výhodách: nízka cena práce a nízke dane pre podniky. Cena práce bola nielen nízka, ale zaťažená aj vysokými odvodmi. Zisky z kapitálu boli zaťažené omnoho menej. Neplatili sa z nich odvody ani dane z dividend.

Ak budeme stále tlačiť len na nízke mzdy a nízke dane, podiel práce na koláči HDP bude čoraz menší a menší. Prekáža to však, ak absolútne mzdy rastú? Tento model ekonomického rastu nie je udržateľný.

Po prvé, v dôsledku starnutia populácie nám už teraz začínajú významným spôsobom rásť náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Pokryť ich z nízkych miezd je čoraz ťažšie. Buď budeme dôchodky a služby zdravotníctva neustále osekávať, alebo ich budeme hradiť aj zo ziskov z kapitálu: rozumej zo zvýšeného zdanenia podnikov.

Po druhé, prerozdeľovanie koláča medzi prácu a kapitál sa celkom pochopiteľne odráža v polarizácii príjmov a delení spoločnosti na ekonomické elity a chudobný zvyšok. Takýto typ spoločností je typický pre Guatemalu či Peru. Ekonomická špička tam žije vo štvrtiach za ostnatým drôtom chránených súkromnými armádami. Kriminalita je vysoká a politické prevraty nie sú vzácnosťou.

Vyššie zdanenie kapitálu, známe zo západnej Európy, je istým ventilom, ktorý zmierňuje tlak na polarizáciu spoločnosti. Prerozdelenie koláča, či už vo forme daní, alebo zvýšených miezd, možno nazvať „príspevkom k sociálnemu zmieru“ alebo menej vznešene „výkupným pre bohatých“.

Cesta k rastu

Odporcovia daní z kapitálu tvrdia, že dane škodia hospodárskemu rastu. Toto tvrdenie nájdeme aj v učebniciach ekonomickej teórie. Učebnice nemusia uvažovať o stabilite spoločnosti a populistoch využívajúcich odpor verejnosti proti príjmovým nerovnostiam.

Áno, je pravda, že Slovensko dnes okrem nízkych daní a miezd nemá investorom veľa čo ponúknuť. O to viac môžu politické elity rozmýšľať o zlepšení vymožiteľnosti práva, znížení korupcie a zvýšení výskumného potenciálu krajiny. Cesta k hospodárskemu rastu vedie tade, a nie cez mzdový a daňový dumping.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Čítajte viac komentárov:

kc.jpg
Ľubomír Jahnátek prichádza s agendou, na ktorej pohorel už ako minister hospodárstva, píše Konštantín Čikovský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

ps.jpg
Panuje konsenzus, že Španielsko je už za bodom návratu. O eure a EURE píše Peter Schutz

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  2. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  3. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  4. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  5. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  6. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  7. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  8. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  9. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  10. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 753
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 632
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 113
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 974
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 521
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 641
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 284
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 131
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 939
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 750

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE MICHAL CIRNER

Kotleba musí z kola von

Banská Bystrica potrebuje zasa SNP v malom, neúspech ĽSNS by bol významnou porážkou krajnej pravice.

STĹPČEK JAKUBA FILA

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol nahnevaný ľud v uliciach

Čo sa zmenilo? Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Slobodní nad priepasťou

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Slabý kus stáda

V najkritickejšom momente, keď hybridné bojiská zakladá Kremeľ po celej Európe, je NATO na križovatke. A Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop