SME

Práca kontra kapitál: kto si odhryzne viac z koláča?

Pomer medzi ziskami firiem a celkovými mzdami sa v slovenskej ekonomike stále viac posilňuje v prospech kapitálu.

Takýto trend nie je dlhodobo udržateľný.

Plánované zvýšenie dane z príjmu právnických osôb na 23 percent vzbudzuje kontroverzie. Je to vraj k podnikom neférové a ohrozí to ekonomický rast. Zvyšovanie daní však treba vidieť aj v širších súvislostiach.

Predstavme si hrubý domáci produkt ako koláč, ktorý sa každý rok upečie a zje. Koláč sa rozdelí na tri kusy: pracovníci dostanú mzdy, majitelia kapitálu (podnikatelia) zisky a štát dane z produkcie. Aké veľké sú tieto kusy? Ako kde. V Európe sa koláč HDP v priemere krája tak, že 49 percent ide na mzdy, 39 percent na zisky a zvyšok pripadá na výrobné dane. Tieto pomery sa dlhodobo takmer nemenia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Vo všeobecnosti platí, že vyspelé štáty ako napríklad Francúzsko, Británia či Nemecko majú podiel miezd na HDP vyšší ako európsky priemer, približne na úrovni 52 - 55 percent, kým podiel ziskov predstavuje len 39 percent.

U nás je to naopak. Podiel miezd na HDP ešte v roku 1997 bol 43 percent, no dnes je to už len 37,5 percenta. Je tretí najnižší v Európe po Bulharsku a Rumunsku.

Na druhej strane podiel zisku z kapitálu na HDP bol pred pätnástimi rokmi 48 percent, no dnes stúpol na 54 percent, čo je najvyššia hodnota v Európe. Na mzdy teda pripadá čoraz menší a na zisky čoraz väčší kus koláča (podiel daní je viac-menej stály).

Okamžite sa ponúkajú mentálne skratky k Marxovi typu „kapitál vykorisťuje robotníkov čoraz viac, pomôže jedine socialistická revolúcia a znárodnenie“. Aby bolo jasné: klesajúci podiel práce na HDP ešte neznamená, že pracovníci sú čoraz chudobnejší. Naopak. Vďaka ekonomickému rastu sa koláč zväčšuje a reálne príjmy rastú aj zamestnancom. Obrazne povedané, pred pätnástimi rokmi dostali polovicu sušienky, dnes tretinu pizze.

SkryťVypnúť reklamu

Ale predsa: prečo u nás práca dostáva z koláča relatívne málo a kapitál viac. Čo to znamená? A prečo sa pozícia práce trvalo oslabuje v prospech kapitálu? Dôvodov je veľa. Bez nároku na úplnosť si môžeme uviesť aspoň dva podstatné.

Bagrista a zisk

Tým prvým je rast produktivity práce v dôsledku technologického pokroku. Predstavme si zjednodušený príklad. Kedysi kopalo jamu päť robotníkov, ktorí dostali odmeny vo forme mzdy. Dnes túto prácu urobí jeden bager. Odmena za vykopanú jamu sa už delí inak: medzi jedného bagristu vo forme mzdy a majiteľa bagra vo formu zisku.

Zvyšovanie produktivity práce je fantastická vec, na ktorej stojí ekonomický i spoločenský pokrok. Ak pravda dokážeme nájsť prácu pre ostatných štyroch robotníkov. S tým máme trochu problém. Kým pre nich práca nie je, „ktosi“ im musí zaplatiť zdravotné poistenie i starobný dôchodok. V rokoch 2000 - 2010 slovenská ekonomika rástla priemerných tempom 4,8 percenta ročne a 80 percent tohto rastu pochádzalo z rastu produktivity práce, nie z najímania nových pracovníkov.

SkryťVypnúť reklamu

Neudržateľný model

Druhým dôvodom je nerovnaké zdaňovanie práce a kapitálu. Slovensko založilo svoj ekonomický rast na dvoch výhodách: nízka cena práce a nízke dane pre podniky. Cena práce bola nielen nízka, ale zaťažená aj vysokými odvodmi. Zisky z kapitálu boli zaťažené omnoho menej. Neplatili sa z nich odvody ani dane z dividend.

Ak budeme stále tlačiť len na nízke mzdy a nízke dane, podiel práce na koláči HDP bude čoraz menší a menší. Prekáža to však, ak absolútne mzdy rastú? Tento model ekonomického rastu nie je udržateľný.

Po prvé, v dôsledku starnutia populácie nám už teraz začínajú významným spôsobom rásť náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Pokryť ich z nízkych miezd je čoraz ťažšie. Buď budeme dôchodky a služby zdravotníctva neustále osekávať, alebo ich budeme hradiť aj zo ziskov z kapitálu: rozumej zo zvýšeného zdanenia podnikov.

SkryťVypnúť reklamu

Po druhé, prerozdeľovanie koláča medzi prácu a kapitál sa celkom pochopiteľne odráža v polarizácii príjmov a delení spoločnosti na ekonomické elity a chudobný zvyšok. Takýto typ spoločností je typický pre Guatemalu či Peru. Ekonomická špička tam žije vo štvrtiach za ostnatým drôtom chránených súkromnými armádami. Kriminalita je vysoká a politické prevraty nie sú vzácnosťou.

Vyššie zdanenie kapitálu, známe zo západnej Európy, je istým ventilom, ktorý zmierňuje tlak na polarizáciu spoločnosti. Prerozdelenie koláča, či už vo forme daní, alebo zvýšených miezd, možno nazvať „príspevkom k sociálnemu zmieru“ alebo menej vznešene „výkupným pre bohatých“.

Cesta k rastu

Odporcovia daní z kapitálu tvrdia, že dane škodia hospodárskemu rastu. Toto tvrdenie nájdeme aj v učebniciach ekonomickej teórie. Učebnice nemusia uvažovať o stabilite spoločnosti a populistoch využívajúcich odpor verejnosti proti príjmovým nerovnostiam.

SkryťVypnúť reklamu

Áno, je pravda, že Slovensko dnes okrem nízkych daní a miezd nemá investorom veľa čo ponúknuť. O to viac môžu politické elity rozmýšľať o zlepšení vymožiteľnosti práva, znížení korupcie a zvýšení výskumného potenciálu krajiny. Cesta k hospodárskemu rastu vedie tade, a nie cez mzdový a daňový dumping.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Čítajte viac komentárov:

Ľubomír Jahnátek prichádza s agendou, na ktorej pohorel už ako minister hospodárstva, píše Konštantín Čikovský

Čítajte komentár (piano) >>


Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Panuje konsenzus, že Španielsko je už za bodom návratu. O eure a EURE píše Peter Schutz

Čítajte komentár (piano) >>

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  2. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  5. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  6. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  7. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží
  8. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  1. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  3. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko
  5. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože
  6. Lesopark Hlboké slávnostne otvára svoje brány
  7. Veda je pre Jaroslava Ferenca spôsob, ako zužitkovať kreativitu
  8. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi
  1. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 7 909
  2. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 6 703
  3. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 5 767
  4. Kde najradšej nakupujeme potraviny? Toto je srdcovka Slovákov 5 030
  5. Sedemnásť hotelov pre rodiny s deťmi, kde si oddych užijú všetci 4 995
  6. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 4 728
  7. Viete, ako prekonať zlý cash flow aj transakčnú daň? 3 418
  8. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 3 342
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Spisovateľka Veronika Šikulová

Otvorený list rade FPU.


Veronika Šikulová 2
Šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja Miroslav Šatan a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.

Zákon je zdrap papiera.


Natália Nash 3

Čo sa vám zdá ako tak realizovateľné?


29
Ivan Korčok.

Takto bude teraz fungovať medzinárodné právo? Stane sa právom silnejšieho?


Ivan Buraj 26
  1. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Balkán.
  2. Vladimír Bojničan: Čo tu vlastne ostalo po Cyrilovi a Metodovi? Nič, len iracionálne dogmatické náboženstvo a preto ani nie je čo oslavovať
  3. Ján Škerko: Ak vás toto neohromí, tak vás to musí aspoň prinútiť k zamysleniu
  4. Tomáš Vereš: Cena spokojnosti
  5. Janka Bittó Cigániková: Cirkev na gynekológii? Žiaľ, Cigániková nepreháňala
  6. Soňa Bulbeck: O čašníkoch, Ester a zrušených letoch...
  7. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 110. /
  8. Vladimír Krátky: Moderná Bratislava ( moderné Slovensko ) .
  1. Radko Mačuha: Viete na čom jazdí Šimečka? 192 335
  2. Radko Mačuha: Je to také Smerácke. 7 165
  3. Peter Slamenik: Žid sa už poučil 7 110
  4. Ján Valchár: Geniálne načasovanie útoku na Irán 5 702
  5. Eva Gallova: Adela Vinczeová doma zažívala muky, ale nevolali záchranku, aby nezaťažovali systém 4 648
  6. Vlado Jakubkovič: Muž je muž, žena je žena ... a Slovensko je v ... 4 472
  7. Richard Lunter: Za 30 rokov vznikli na Slovensku "tri nové Bratislavy" 3 731
  8. Tomáš Vereš: Obeť, obetovaná obeť 3 296
  1. Věra Tepličková: Šok v Martine alebo Alimachalala a 40 lúpežníkov(voľné pokračovanie Šoku v Levoči a Šoku v Bratislave)
  2. Radko Mačuha: Prezident bol v SNG podporiť kolabujúci rezort Šimkovičovej
  3. Věra Tepličková: Tri čisté okresy? Volám po vyvodení zodpovednosti!
  4. Marcel Rebro: Dnipro v slzách: Keď sa deti stávajú terčom
  5. Radko Mačuha: Je to také Smerácke.
  6. Marcel Rebro: Jeden deň bez vojny: Deti z Nikopolu zažili výlet, na aký sa nezabúda
  7. Radko Mačuha: Také peniaze Cyril a Metod nikdy nevideli.
  8. Roman Kebísek: Čierny štvorec: Abstraktné umenie prešlo do absolútna a filozofickej roviny
SkryťZatvoriť reklamu