Niekedy v nečakanom čase vyrazia na nečakanom mieste, narušia všetky očakávania, tryskajú chladnú vodu a potom zrazu opäť zmiznú. Pozoruhodné na nich je, že neovplyvňujú len zhluky kríkov, chudobnú trávu alebo náhlu bujnú zeleň. Celkom určite majú vplyv aj na naše konanie.
Chodíme po krajine a híkame nad rôznymi neuveriteľnými skutkami vymykajúcimi sa akejkoľvek logike, nuž, aké sú tu spodné prúdy? Hneď taký bilbord oznamujúci, že „Máme v p... nájomné“. Nuž to, čo sa v televízii mihne s krátkym pípnutím, je teraz na očiach verejnosti celé týždne, aby bolo jasné, kto je pánom nad verejným priestorom.
Vulgárnosť sa v spoločnosti bezpečne usadila, a to vypípané a bodkované je len škraboškou pre uhundraných, ktorá čo nevidieť pôjde z tváre preč. Pripúšťam, že nejde o nijakú drámu ani o život. Ide len o zápas s kánonom, normou, ustanovením. Vykračuje si ako opovrhovanie normami, nepostojí ani chvíľu, naopak, za uplynulé roky úspešne napreduje. Pováľala mantinely medzi etikou a zákonmi a rozšírila priestor pre svoje efektívnejšie pôsobenie.
Spomínaný bilbord je len vztýčenou vlajkou na korábe vulgarizmov a opovrhovania akýmikoľvek normami. Na jeho palube a pod ňou je všeobecnej vulgárnosti oveľa viac. Veď ako nazvať nedávne žaloby sudcov proti štátu, najnovší odboj proti zdaneniu ich platov, pretrvávajúcu prezidentskú hru s generálnym prokurátorom, všadeprítomné dlhodobé nadradzovanie litery zákona nad jeho ducha, ale aj čerstvé úškľabky štátnych tunelárov pochodujúcich nazad do svojich funkcií.
