Do zoznamu vykradnutých, ktorí môžu žalovať Fica za plagiátorstvo, pribudol k Orbánovi i ďalší expert – Richard Sulík. To najhoršie z jeho životného diela – likvidáciu triedy živnostníkov – si totiž premiér, zdá sa, práve prisvojuje v „konsolidačnom pláne“.
Legálnou možnosťou iste je, že autorské práva Fico od Sulíka kúpil. Napokon, predseda SaS nedávno svoje masívne ekonomické „knowhow“ Smeru sám ponúkal. K dobru Fica však treba povedať, že na rozdiel od Sulíka aspoň nepopiera svoju identitu.
Preskupenie vymeriavacích základov, paušálov atď., ako ho z rezortu sociálnych vecí ohlásil fiktívny bakalár, je v súlade s najlepšími marxisticko-leninskými tradíciami. Slobodné povolania, kulakov a podobne treba vymiesť, keďže čím viac závislých od štátneho vemena, tým poslušnejší národ, ktorým sa ľahšie manipuluje.
Napríklad tým, že treba zvýšiť minimálny odvod, „aby živnostníci v dôchodku nepadli do hmotnej núdze“. Burian, ktorý to povedal, však nie je Vlasta - čo by ušlo - ale Jozef. Starosť o osud živnostníka o dvadsať rokov, a nie teraz, keď ten politik vládne, je dojemná. Keby len ten politik nezháňal peniaze pre seba.
Dať na výber samostatným jedincom nasledovnú možnosť - za minimálny odvod minimálny dôchodok, respektíve (a ešte lepšie) za žiadny odvod žiadny dôchodok - sa nedá.
Riziko, že by sa ľudia začali správať zodpovedne, rozkladali si spotrebu v čase a mysleli na diverzifikáciu príjmov v starobe, by obmedzilo moc politikov. Napríklad, po dvadsiatich rokoch, keď míňali z rozpočtu viac, než boli príjmy, by už nemohli skasírovať všetkých, čo ešte vládzu platiť.
Takže by museli znížiť - horribile dictu! - napríklad ročný obrat verejných obstarávaní, ktorý je päť miliárd eur. Napokon, aj korumpovanie voličov zvyšovaním dôchodkov pred každými voľbami by šlo zložitejšie, keby od štátu záviseli iba tí, ktorí musia alebo chcú.
Rozmlátenie druhého piliera, čo tragická dvojica zo sociálnych vecí aj so šéfom demolačnej čaty chystajú, je takpovediac memorandum písané krvou, ako to myslia s budúcnosťou. V demografickej a dlhovej slučke, pri upadajúcej konkurenčnej schopnosti Európy a sociálnom modeli, čo sa vyčerpal, viažu na krk štátu bremeno, spod ktorého sa v šťastnej chvíli vyviazal a pod ktorým sa raz zrúti.
Rok dlhých nožov na poplatníkov, ktorý sa pripravuje, robí z vlády Fico II nepriateľa slobodných občanov tohto štátu prvého stupňa.
