Článok pokračuje pod video reklamou
V našej dedine máme skupinu mladých dobrovoľných požiarnikov. Nedávno mali cvičenie, pripravovali sa na nejakú súťaž. Takáto dobrovoľnícka skupina je zrejme historickým pozostatkom z dávnych čias, keď ešte stáli hlinené domčeky a drevenice so slamenými strechami jedna tesne vedľa druhej.
Každé mestečko a dedina v Japonsku mali kedysi tiež dobrovoľných požiarnikov. Susedia si každého člena ctili a považovali ho za statočného chlapa. Odkedy však v každom väčšom meste vznikli profesionálne požiarne zbrojnice, aktivity dobrovoľníkov už nevidno.
Keď však vlani severovýchodné pobrežie Japonska zasiahlo obrovské zemetrasenie a vlna cunami, miestni dobrovoľní požiarnici v postihnutých oblastiach výdatne pomáhali pri zachraňovaní ľudí. Dobre totiž poznajú miestne pomery, vedia aj to, kto v akom type domu býva a s kým.
Moja žena nedávno v televíznych novinách zachytila správu o požiari v hoteli v japonskej Hirošime. Hneď som si pozrel japonské správy a dozvedel som sa, že príčinou bol s najväčšou pravdepodobnosťou skrat elektrického vedenia v stene hotela. Nedostatočná protipožiarna ochrana budovy spôsobila smrť siedmich ľudí, traja sa vážne zranili.
Keď v nedeľu skoro ráno začalo horieť, nespustil sa protipožiarny alarm a na recepcii hotela s osemnástimi izbami bola z personálu iba 75-ročná recepčná. Všetky obete pravdepodobne zomreli v dôsledku otravy kysličníkom uhoľnatým, pretože väčšina okien v izbách bola zadebnená preglejkou. To zamedzilo únik dymu z miestností von oknom.
Ďalšie detaily ani mená obetí médiá nezverejnili. Tá správa sa mi zdala zvláštna, preto som si našiel ešte stránku referujúcu o požiaroch. Stačil mi jeden pohľad na fotografiu hotela a celá záhada mi bola jasná. Ten hotel bol "Love hotel". To je dôvod, prečo boli médiá v informovaní totožnosti obetí zdržanlivé.
Love hotel je v Japonsku bežná súčasť partnerského života zaľúbencov a manželských párov. Tieto hotely sú obyčajne sústredené v okrajových štvrtiach miest alebo pri diaľničných výjazdoch. Pri vchode je tabuľa oznamujúca, či majú voľné, alebo je práve všetko obsadené. Ak chce dvojica ostať celú noc, zaplatí od 80 do 150 eur, ak sa zdrží dve hodiny, stojí to od dvadsať do štyridsať eur.
Vo vstupnej hale si na svetelnej tabuli s fotografiami izieb vyberiete jednu z voľných a potom v úplnej anonymite len stlačíte tlačidlo pri obrázku izby, vypadnú vám kľúče. Pri odchode kľúč odovzdáte a zaplatíte na recepcii, ale medzi recepčným a hosťom je len priezor na ruky, takže opäť je všetko diskrétne. Podľa rúk a hlasu, ktorý povie len: "Ďakujem veľmi pekne," sa dá usudzovať, že recepčnými sú obyčajne staré panie. V súčasných moderných Love hoteloch dokonca nemusíte platiť na recepcii a nepotrebujete ani kľúč, každá izba má svoj automat.
V izbe je všetko pripravené tak, aby sa pár mohol slobodne oddávať intímnostiam. Pri vankúši sú vždy dva kondómy, veľká masážna vaňa v kúpeľni aj izba sú odhlučnené. Izby často nemajú okno alebo len veľmi malé, úplne zakryté. Všetko je tam anonymné, atmosféra je umelá, pôsobí to nezdravo až obscénne, ale práve preto Love hotel priťahuje dvojice, ktoré túžia po niečom výnimočnom a zároveň chcú ostať neodhalené. Japonci sú veľmi ostýchaví. Väčšina ľudí nechce, aby sa niekto dozvedel, že chodia do Love hotela, hoci v Japonsku je to bežné.
Anonymita v Love hoteloch je na jednej strane vítaná, ale v prípade katastrofy tajomné zákutia a opatrenia v záujme zachovania diskrétnosti vôbec nepomáhajú zachrániť ľudské životy.
