V roku 2002 prebehla v odbornej jazykovednej tlači pomerne ostrá diskusia o intonácii slovenskej vety v televízii a rozhlase. Vyplynula z jasne počuteľného rozkolísania v podstate jedného typu zvukového (výslovnostného, melodického, rytmického atď.) úzu, na ktorý sme boli zvyknutí pred rokom 1989 a ktorý bol chránený a pomerne ľahko pestovaný aj vďaka jednej štátnej televízii a jednému štátnemu rozhlasu.