Podľa prvých návrhov sa nezdá, že sa ministerstvu financií darí nájsť spôsob, ako znížiť daňové úniky bez zbytočného prenasledovania poctivých podnikateľov.
Podvody na dani z pridanej hodnoty sú také gigantické, že keby minister financií Kažimír do roka a do dňa zablokoval polovicu z nich, Fico by nemusel v naháňačke za trojpercentným deficitom likvidovať druhý pilier ani živnostníkov. Mohol by dokonca znížiť DPH a všetci by sme mu tlieskali. Toľko k predstave, o čo sa bojuje.
Pre predstavu, s čím sa bojuje, stačí pomyslenie na vyše päťtisíc trvalo nezvestných ľudí v policajných štatistikách. Mnohí z tých, čo sa po rokoch nájdu, sa už ani nedajú identifikovať.
Kým sa pozrieme, akú vojnovú sekeru proti daňovej mafii vykopal Kažimír, zopakujme si, že za víťazstvo sa dá považovať, ak z vyše dvoch miliárd eur vyparených cez DPH eliminuje aspoň miliardu. Tak to odhadli ministerskí úradníci, keď na naše pomery premietli priemernú úspešnosť výberu DPH v únii.
Kažimír prinajmenšom pozná zbrane nepriateľa. V karuselových podvodoch sa točia fiktívne firmy, dodávky tovarov a platby tak neprehľadne, že ľahko zamotajú hlavy zle vybaveným a nemotivovaným daňovým úradníkom. Keď sa karusely dotočia, zostane po nich daňový dlh, prípadne aj okradnutí dodávatelia alebo mŕtvoly.
A tento kolotoč teraz treba zastaviť bez toho, aby sa vypol prúd v celom meste plnom slušných podnikateľov. Ak by sme namiesto chytania zlodejov naháňali všetkých, neplatenie daní by sa stalo hrdinským činom, za ktorý ani netreba mať ani výčitky svedomia. Naposledy sa túto klímu podarilo navodiť ministerke Schmögnerovej.
Bohužiaľ, sekera Kažimíra je tiež pomerne tupá a zbytočne veľká, takže čakajme veľa nevinných obetí. Veď ako inak sa môže cítiť podnikateľ, keď mu štát vyrubí daňový dlh jeho obchodného partnera, ktorý mu navyše nezaplatil za tovar?
Nápad prenášať zodpovednosť za fiktívne obchody zo štátu na podnikateľov je jednak vrcholne drastický, pretože nedokáže odlíšiť podvodníka od slušného, ale aj vrcholne alibistický.
Veď štát má zákonodarcov, políciu, sudcov, úradníkov a päťkrát predražené IT, len ich musí rozhýbať a upgradovať.
Bleskovými milionármi sa nestávajú tí, čo majú začať posielať výkazy každý mesiac, namiesto raz štvrťročne, ale tí, čo sa každý mesiac sťahujú, menia názov a nepreberajú poštu. Ak by mali dáta daňového úradu startupoví programátori, do týždňa by existovala mapa daňových podvodníkov a ani by nebolo treba meniť daňový systém aj s riaditeľom daniarov. Keď už majú firmy priznávať dane elektronicky, nech aj vidieť nejaký efekt.
Samozrejme, že efektívna vojna proti podvodníkom môže znamenať, že vzniknú nové tlačivá a poriadky. V časoch zvyšovania daní sa to ťažko znáša, ale predsa len je rozdiel trpieť únosnú zmenu administratívy, keď vieme jej dôvod a celoplošnú šikanu, ktorá prezrádza bezradnosť svojich autorov.
