Ale skúste sa vracať s kapelou z Prahy, hoci ste vchádzali do svojho rodného mesta po Pražskej ulici takto už tisíckrát, na tom kopci, z ktorého vás Bratislava prijíma, v tom nádychu, z ktorého sa na ňu zvrchu zadívate, je niečo prímorsky impozantné.
Tie vilky v kopci nad stanicou sú ako lákavé prímorské privátne hotelíky a aj keď v nich nikdy nebudete bývať, je to navždy váš domov. Samozrejme – ak ste rodený Bratislavčan. Ak ste návštevník, poviete si: „Veď to tu vyzerá akoby tu niekde za rohom bolo more!“
„Načo k moru, príde sám!“ hovorieval herec bratislavskej Stoky Jožko Chmel, autor neuveriteľných bonmotov.
Ak chcete zažiť to neuveriteľné prímorské čaro, ktoré v Bratislave stále máme a žiadni meštiaci ani úradníci s tým nič nenarobia, choďte na výlet na Devín, k rieke Morave, k miestam, ktoré tak nádherne opísal Rudo Sloboda vo svojich knihách.
Vylezte na Devín a dobre sa nadýchnite tam hore. Z hrude vám vyletí vtáčik a zrazí sa s bocianom, lebo v starom Devíne, tam v dedine, je na každý komín jeden bocian.
