Môžeme dúfať, že je to len majstrovsky rozohraná komunikačná hra. Najprv vypustia všetku tú zdaňovaciu hrôzu, počkajú na reakcie a kde bude odpor najsilnejší, o krôčik milosrdne ustúpia. A ešte tým zdôvodnia nejaké to šetrenie. Lenže, skôr sa zdá, že to nijaká hra nie je.
Dobrý politik musí mať schopnosť uvažovať štatisticky. Ak normálny človek na ulici stretne troch ľudí, z ktorých dvaja mu vynadajú a jeden ho pochváli, asi bude zarazený alebo skľúčený. Ale „štatistický“ politik je úprimne potešený – veď sa mu práve potvrdilo, že ho podporuje tretina ľudí. Dobrý politik skrátka vie, že na úspech ho nemusia milovať všetci, stačí dosť veľká skupina na to, aby mu zaistila zvolenie a účasť na vláde.
Čítajúc návrhy Smeru na zmenšenie nerovnováhy medzi verejnými príjmami a verejnými výdavkami sa zdá, že toto „štatistické“ majstrovstvo zvládli v Smere výborne.
