Zámery vlády Roberta Fica sa menia podobne chaoticky, ako sa to stávalo kabinetu Ivety Radičovej, aj napriek tomu, že súčasný premiér sa na rozdiel od predchodkyne nemusí s nikým deliť o moc.
Robert Fico sa zvykol zabávať, aká je vláda Ivety Radičovej neschopná, aký vytvára chaos. Niežeby nemal pravdu. Pokus – omyl bol naozaj systém, ktorým pracovala až do konca. Chaos, ktorý robí Fico, sa však javí už po dvoch mesiacoch podobný. A to má výrazne ľahšiu pozíciu.
Fico nemá koaličných partnerov. Nemusí s nikým diskutovať a nikomu ustupovať. Hry na rady solidarity, cenové rady a vôbec sedenie s partnermi sú len zlé divadlo. V skutočnosti nemajú zamestnávatelia, bankári, kňazi ani odborári šancu niečo zmeniť. Robia len zeleninovú oblohu vedľa rezňa, ktorý krája premiér.
Fico nemá súperov ani vo vláde. Všetci poslúchajú. Len ťažko si predstaviť situáciu, že Ficov minister práce či financií vystúpi s návrhom nejakej reformy a on ich verejne uzemní a vráti im ich na prepracovanie.
Fico nemá proti sebe ani oponentov. Nemusí odrážať tlak nespokojnej verejnosti. Žiadne demonštrácie, žiadne petície, verejné výzvy osobností, ktoré nesúhlasia, žiadna opozícia. Panuje zhoda, že krajina je v ťažkej situácii a musia prísť aj nepríjemné škrty. Mnohé z nich dokonca vláda len preberá od predchodcov, ktorí tak majú problém kritizovať, že je to zlé.
Napriek tomu dnes nie je jasné takmer nič zo zámerov vlády. A nezdá sa, že by to bol len počiatočný zhon, ktorý sa časom urovná.
Dobre to vidno na špeciálnom odvode pre firmy v regulovaných odvetviach. Fico s fanfárami ráno oznámi, že všetky tie, ktoré majú na konci roka zisk vyšší ako tri milióny eur, budú platiť vyššiu daň. Na obed sa jeho úrad ospravedlní, že to bol omyl a bude sa to týkať iba tých, čo zarobia tri milióny mesačne. Večer to však vezmú späť a znovu platí prvá verzia. A to vôbec nemusí byť koniec. Premiér sa akosi nevie rozhodnúť. Podobný chaos je s daňami z nehnuteľností a vlastne takmer so všetkým.
Sú len dve možnosti, prečo je to tak. Fico sa pre chaos rozhodol zámerne, aby zmiatol verejnosť. Jediné, čoho sa bojí, je strata popularity. Čím dlhšie ľudia nezistia, že im berie peniaze, tým lepšie.
Za druhou možnosťou je zámer len čiastočne. Nebolo by prekvapením, keby sa ukázalo, že Fico v skutočnosti nevie, ako má uchrániť krajinu pred krízou. Jasným signálom je už to, že nevie takmer nič ušetriť a pritom rozhadzuje. Ficovi možno aj radia, ale keď zistí, že by sa to dotklo aj jeho voličov, v strachu ustupuje.
Radičovej vláda bola plná zmätkov a väčšinou vznikali pre rôzne názory a zámery koaličných partnerov. Premiérkina schopnosť ráno si myslieť, že má pravdu jeden partner, a večer, že druhý, bola len bonusom.
Ficova vláda niečo ako rôzne názory nepozná. Chaos tak vzniká iba preto, že raz sa Fico cíti ako reformátor a záchranca a inokedy ako predseda Smeru a obľúbený politik.
