Človek je mýtotvorný živočích, tvrdí klasik. Ľudia nedokážu žiť bez mýtov, a platí to aj pre politické mýty, ktoré majú oveľa priamejšiu účelovosť a slúžia na zbavenie sa vlastnej zodpovednosti. Jedným z takých mýtov o rozpade Československa je, že o ňom rozhodli voľby v roku 1992 a že do týchto volieb žiadna významná strana nešla s programom rozdelenia štátu.
O rozdelení Československa však rozhodli jeho hlavní aktéri už skôr, tým, že český a slovenský favorit volieb, Václav Klaus a Vladimír Mečiar, nekandidovali do dovtedy dôležitejšieho Federálneho zhromaždenia, ale do národných rád. Ak ich rozhodnutie nemalo znamenať, že sami seba dobrovoľne odsunuli na vedľajšiu koľaj, tak od tej chvíle už museli pracovať na rozdelení.
Plán rozdelenia ODS ani HZDS naozaj v programe otvorene nepriznali, svojím „kádrovým“ programom ho však vyjadrili úplne jasne. Bola to situácia podobná tomu, ako ani Fico v predvolebnom programe nepriznal, že bude vo vláde musieť škrtať. Vedel to však každý, kto to chcel vedieť.
Aj v roku 1992 vedel každý, kto to chcel vedieť a išiel k urnám, čo volí, ak volí Klausa či Mečiara. Sťažovať sa na to, že sme boli podvedení, je politický mýtus zbavujúci nás zodpovednosti.
Pravda je taká, že pre väčšinu českých ani slovenských voličov spoločný štát veľa neznamenal. Väčšinou síce neboli proti nemu, pre českých však bolo dôležité pokračovanie reforiem, pre slovenských skôr naopak. Zotrvanie či koniec federácie bol len vedľajším produktom tejto voľby.
Českí voliči si vybrali lepšie. Zatracovanie ich rozhodnutia „radšej reformy ako federácia“, ako to urobila aj v týchto novinách Anna Šabatová, je predvedením druhého rozmeru politického mýtu, účelovosti. Je snahou legitimizovať dnešný protireformný amok českej ľavice aj tým, že škodlivosť reforiem premietame hlboko do minulosti a hľadáme všetko možné, čo by sme im pripísali na vrub.
Mýtotvorba v česko-slovenskom vzťahu je však nič oproti potope, ktorá sa opäť vyvalila v slovensko-maďarskom vzťahu pri výročí Trianonu. Tiež účelovo sa Orbán a spol. snažia aj bombastickým pripomínaním (pre Maďarov naozaj tragickej) udalosti odviesť pozornosť od veľmi neúspešných dvoch rokov svojho panovania.
Hlavným posolstvom mýtov šírených aj u nás s propagandistickou intenzitou hodnou priemernej diktatúry je protiklad pozemského raja, niekdajšieho Uhorska, a pozemského pekla, ktoré nastalo po jeho ničím nezaslúženom konci.
„Rozpadla sa harmonická jednotka, ... ktorá poskytovala bezpečie tu žijúcim národom,“ nariekal v prejave prednesenom podľa servera felvidek.ma na piatich rôznych akciách šéf nastupujúcej mladej generácie SMK László Gubík. „Žiaľ, vedome nastriekali jed, nespokojnosť a falošnú túžbu po slobode do národností,“ vysvetľuje, prečo sa tento ideálny štát rozpadol. Česko-slovenské mýty už slúžia skôr na pobavenie, tie slovensko-maďarské sú však naozaj nebezpečné.
Čítajte viac komentárov:
Rathov prejav bol majstrovským dielom, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Londýn možno čaká dôležitejšia oslava, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
