David Rath to možno prestrelil so zdôrazňovaním vlastnej osoby ako stredobodu českej politiky, hrozivého kritika, ktorého chce moc za každú cenu zničiť, dokonca ako politického väzňa podobného Tymošenkovej.
Možno tomu naozaj verí, to je však vec skôr pre psychiatrov a nijako to nevybočuje z imidžu egocentrika a narcisa, ktorý o sebe vytvoril už skôr. Oveľa dôležitejšie však je, že prejav v českom parlamente potvrdil aj Rathovu povesť inteligentného a veľmi zdatného demagóga.
Vo svojej kategórii išlo o majstrovské dielo. Aj keď za daného stavu dôkazov nemal Rath šancu presvedčiť ani vlastných spolustraníkov, aby hlasovali proti jeho vydaniu na trestné stíhanie, určite jeho slová v mnohých kolegoch a vo výraznej časti verejnosti zanechali hlboký dojem. Ten sa môže zísť kedykoľvek neskôr, máloktorý český súdny proces totiž bude taký zložitý, plný zákrut a možností ovplyvniť ho zvonka ako proces s Rathom.