Neverte rečiam, že Robert Fico nemá zmysel pre humor. Spôsob, ako si vystrelil z opozície, keď mu skočila na jeho hru o diskusii o šetrení, prekonal aj slávnu šou Jana Krausa, v ktorej moderátor usvedčil podpredsedníčku Strany zelených, že nevie, čo je biomasa.
Kým si povieme, ako mala opozícia odpovedať na Ficov vyzývací list, zabavme sa ešte chvíľu na tom, čo mu naozaj odpísali. Igora Matoviča vynechajme, on sa ani nikdy netváril, že chce rozumieť niečomu inému než obyčajným veciam.
Horšie je, že porovnateľnú kvalitu mal list od Jána Figeľa. Totiž ušetriť vyše miliardy eur za rok pochytaním daňových podvodníkov, čo bol návrh číslo jeden v jeho odpovedi, je asi také reálne, ako usporiť stovky miliónov pri verejnom obstarávaní či eliminovaním príspevkových organizácií, čo boli jeho ďalšie návrhy. Jasné, že sa to dá, ale hovoriť, že za rok, si vyžaduje poriadnu mieru ignorancie.
Úroveň aktuálneho porozumenia ekonomike v SDKÚ zase výborne vystihol sám Pavol Frešo rečami o „prorastových opatreniach, ktoré poriadne dvihnú platy (...), až sa z toho vyhrabeme z krízy“. Kto bol zvyknutý na Mikloša, musel sa červenať.
Hanbe sa vyhla iba SaS, lebo namiesto nápadov poslali ponuku požičať Ficovi Mihála s Kollárom.
Ale fakt, že Fico nemá politickú alternatívu, neznamená, že ju nemá jeho ekonomický plán. Ak by sa napríklad zvýšila DPH o dve percentá, tak v kombinácii s podobným rastom rovnej dane a kompenzáciami v minimálnych dôchodkoch a odpočítateľných položkách by sme dnes nemuseli likvidovať druhý pilier ani počítať mŕtvych od hladu. Najvtipnejšie na tom, ako sa opozícia bojí k tomu scenáru priznať, je, že vďaka Ficovi si aj tak každý myslí, že to chceli urobiť.
