Posolstvo amerického senátora Johna McCaina bolo jasné - ako mnohí iní nám pripomenul, že s HZDS sú naše integračné šance nulové, ako mnohí pred ním ocenil kroky slovenskej vlády a armády na medzinárodnom poli a ako prvý dal do korektných súvislostí spor medzi USA a Európou o podporu úsilia USA, aby americkí vojaci neboli vydávaní Medzinárodnému trestnému tribunálu (ICC). Môžeme „zajasať“ - kandidátske krajiny sa podľa amerického senátora nemusia cítiť vydierané dilemou buď podpora USA a nevôľa EÚ, alebo naopak. Navyše v situácii, keď akútne potrebujeme podporu oboch - USA na novembrovom summite NATO v Prahe a krajín EÚ pri rozširovaní únie.
Bez ohľadu na to, že slová amerického senátora nie sú písmom svätým, slovenská zahraničná politika sa dostáva na vážne rázcestie a po ére verbálnych predsavzatí typu „chceme do NATO, lebo blablabla“ treba riešiť vážne otázky ako (zatiaľ potenciálny) útok na Irak či právomoci ICC aj v prípade amerických vojakov obvinených z vojnových zločinov. Slovensko v oboch veciach vedome či podvedome inklinuje k prevládajúcemu zdržanlivému európskemu postoju, čo je aj vzhľadom na spoločnú európsku históriu pochopiteľné (cynicky môžeme dodať, že slovenským limitom je Irak, americkým zasa Tibet).
