Pesničkár Pavel Dobeš aj poručík Michalko zo starého slovenského filmu odpustia, že ich opäť raz citujem. Verím, že nie nadarmo. „Zum, zum, zum, nejde mi to do kebule, zum, zum, zum, nejde mi to na rozum“, keď je to „také jednoduché ako Kolumbove vajcia“ aj vo veci združovania, teda zväzov, komôr, združení.
Ako je u nás pokryteckým rakúsko-uhorským zvykom, sme posadnutí formálnosťou. Vo svete justičnom to nazývame proces, vo svete byrokratickom tabuľky, vo svete kontaktov imidž. Podstatu a obsah vytesňujeme, ukrývame pod náter, papierovanie, čachre so slovami, čačkymačky, smernice. A predsa nás základ a obsah vždy dobehnú, lebo žiadny príbeh nie je o obale. A keď nás obsah dobehne, skučíme, že sme dobehnutí.
