Recepty z obdobia veľkej krízy už nefungujú

Lieky na potlačenie hospodárskej depresie majú vážne vedľajšie účinky a nepomohli tak, ako sa im to podarilo v časoch veľkej krízy v rokoch 1929 až 1932. Štáty sú totiž celkom iné, ako boli vtedy.

Okamžite po vypuknutí krízy v roku 2007 bolo jasné, že nejde o viac-menej pravidelný cyklický výkyv. Predchádzajúce obdobie boomu trvalo príliš dlho a bubliny na trhu akcií a nehnuteľností narástli priveľmi na to, aby kríza mala „normálny“ rozmer. Vďaka globalizácii tokov tovaru a kapitálu sa z americkej záležitosti veľmi rýchlo stala záležitosť celosvetová.

V mysliach ekonómov z radov vlád a centrálnych bánk sa začali okamžite vynárať najčernejšie stránky ekonomickej histórie. Veľká hospodárska recesia v rokoch 1929 - 1932 spôsobila vo vyspelých krajinách prepad hrubého domáceho produktu o štvrtinu a miera nezamestnanosti stúpla na 25 až 33 percent. Potom nasledoval nástup Hitlera k moci a druhá svetová vojna.

Zelené papieriky

V USA pomohli ukončiť recesiu keynesiánske politiky vládnej podpory ekonomického rozvoja a tiež výdavky na zbrojenie. Je prirodzené, že sa po roku 2007 vlády a centrálne banky snažili vyhnúť repríze nočnej mory ekonomickej depresie.

Prirodzené je aj to, že na to použili lieky, ktoré (podľa väčšinového názoru) fungovali pred ôsmimi desaťročiami. Americká centrálna banka dvakrát vychrlila záplavu zelených papierikov. Neskôr sa pridala aj jej európska sestra. Pričinili sa aj vlády. Vládne dlhopisy za stovky miliárd dolárov a eur podporovali všetko možné od výstavby infraštruktúry až po zamestnávanie mladých.

Po piatich rokoch krízy môžeme povedať, že veľká hospodárska depresia sa nezopakovala. Ale nenastal ani túžobne očakávaný hospodársky rast. Ba čo viac: lieky vládnych výdavkov na potlačenie hospodárskej depresie majú závažné vedľajšie účinky. Vysoké zadlženie vedie štáty na okraj bankrotu. Prízrak ekonomickej katastrofy sme vyhodili dvermi a vracia sa oknom.

Štáty boli dôveryhodnejšie

Prečo lieky nefungovali tak ako kedysi? V 30. rokoch boli vlády omnoho menej zadlžené ako teraz. Ich manévrovací priestor na trhu bol podstatne väčší. Okrem toho ich netlačilo také veľké bremeno budúcich záväzkov v podobe dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb pre obyvateľstvo. Inak povedané, vlády pred ôsmimi desaťročiami boli vierohodnejšími dlžníkmi ako dnes.

Prečo sa ako kriticky ohrozená ukazuje najmä Európa? Ak si napríklad porovnáme dlhy Španielska s dlhmi USA, vidíme, že Španielsko je na tom omnoho lepšie. A predsa Španielsku úroky rastú a paradoxne sa posledným bezpečným prístavom investorov stávajú zadlžené USA so zásobou inflačných dolárov.

Objektívne ukazovatele stavu európskej ekonomiky nie sú také zlé, aby dávali dôvod na vznik katastrofických scenárov. Ako sa však bude ďalej vyvíjať kríza v eurozóne, ťažko povedať. Okrem čisto ekonomických faktorov sa na správaní trhov čoraz silnejšie prejavujú psychologické faktory. Rastúca neistota, strach z budúcnosti i návaly paniky.

Nesporne k tomu prispieva nedokončená politická integrácia v Európe. Keby boli USA len voľným združením štátov, Kalifornia či New York by mali väčšie problémy s financovaním ako dnes. USA majú však niečo, čo Európe chýba: funkčnú federálnu administratívu, ktorá dokáže rýchlo reagovať. Aj keď len tlačením nových papierikov. V Európe aj toto tlačenie trvá tri razy dlhšie.

Rast nie, stabilita áno

Je teda dobré mať silný politický zväzok?

Áno aj nie. Silná politická únia nie je zárukou riešenia problémov, ale umožňuje ich akceptovať a legitimizovať. Klasické ekonomické teórie kedysi tvrdili, že pôsobenie trhových mechanizmov, najmä voľný obchod a toky kapitálu, umožňujú efektívnu alokáciu zdrojov a postupné vyrovnávanie rozdielov medzi vyspelými a zaostalými štátmi a regiónmi.

Dnes vieme, že skutočnosť je omnoho pestrejšia. Rozdiely vo výkonnosti ekonomík môžu aj pri voľnom pohybe kapitálu pretrvávať desaťročia. Aj v rámci federalizovaných krajín, ako sú USA, alebo v centralistických štátoch ako Japonsko existujú veľké rozdiely v regionálnych príjmoch.

Ani slovenský Stropkov nebol nikdy bohatší ako Bratislava. Fungovanie štátov je možné len vďaka medziregionálnym transferom. Ak sa niekedy podarí vytvoriť v Európe funkčnú federáciu typu USA, bude nevyhnutne spojená s transfermi bohatstva na zaostávajúci juh a východ únie. Prvými lastovičkami takýchto transferov sú štrukturálne fondy, pôžičky Grécku či potenciálne dotovanie španielskych bánk.

Vráti však funkčná federácia do Európy hospodársky rast? Veľmi pravdepodobne nie. Príklad Japonska poukazuje na fakt, že vysoký hospodársky rast a starnúca populácia sú navzájom nezlučiteľné. Vysoký rast dosahujú najmä demograficky mladé krajiny, ktorých populácia si masovo berie úvery na bývanie a spotrebu. Európa už touto fázou vývoja prešla.

Na túžby po vysokom raste bude lepšie zabudnúť. Politická integrácia Európy je však dôležitá na zachovanie stability na kontinente a udržanie tej úrovne ekonomického blahobytu, ktorý sa jej podarilo dosiahnuť.

(Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV)

pm.jpg
Bude zaujímavé sledovať, ako dlho ešte západní politici dokážu na verejnosti prestierať, že Rusko považujú za normálnu európsku krajinu, myslí si Peter Morvay

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

pataj.jpg
Aj tí, čo majú zo šetrenia zimomriavky, by mali mať ambíciu zastaviť aspoň očividné plytvanie s verejnými zdrojmi, píše Roman Pataj

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 785
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 607
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 326
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 128
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 579
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 596
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 244
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 006
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 797
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 721

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Spasí nás univerzálny základný príjem?

Stroje a automatizácia prinesú v budúcnosti stratu polovice pracovných miest. Spolu s tým príde ešte väčší hnev ľudí bez práce. Bude to znamenať pád demokracie?

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

ROZHOVOR

Zosnulá Jaroslava Blažková: V Kanade som žila náhradný život

V tomto smutnom svete treba vyhľadávať jagavé momenty.

Neprehliadnite tiež

NADHĽAD IRENY BREŽNEJ

Temná teória o pokožke

Medzi odtieňom pokožky a charakterovými vlastnosťami nie je žiadna spojitosť, aj keď si to kedysi učenci mysleli. V evolúcii zohralo rolu len slnko a množstvo UV žiarenia.

PÍŠE MICHAL CIRNER

Kotleba musí z kola von

Banská Bystrica potrebuje zasa SNP v malom, neúspech ĽSNS by bol významnou porážkou krajnej pravice.

STĹPČEK JAKUBA FILA

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol nahnevaný ľud v uliciach

Čo sa zmenilo? Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Slobodní nad priepasťou

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop