Slovensko zatiaľ nemá šťastie na prezidentov. Z troch doterajších boli všetci horliví komunisti, jeden prinajmenšom nomenklatúrny káder, dvaja doslova spečení s Mečiarom, avšak iba potiaľ, pokiaľ to bolo pre nich výhodné. Najväčším priaznivcom slovenských prezidentov je asi Václav Klaus, pretože pri nich vyniká ako Guliver medzi liliputánmi.
Máme však ďalšie nepreberné množstvo prezidentov všeličoho a všelikoho. Smiešnych aj trápnych, malých a ešte menších, Slovensko sa nimi len tak hemží. Napríklad komory a ich prezidenti. Rozmnožili sa ako huby po daždi. V drvivej väčšine ide o profesijné združenia, ktorým ich zriaďovatelia bezhlavo vkladali do názvu slovo komora. Tak vznikli komory napríklad kominárov či autoškôl.
