Od teplých jarných dní nezadržateľne spejúcich k letu hustne počet Bratislavčanov, ktorí na zelených terasách pred multiobchodnou, multihotelovou a multikinovou Euroveou posedávajú a polihujú pár krokov od hladiny Dunaja, poniektorí sa pľačkajú bosými nohami v prúde rieky, študenti sa tu učia, milenci sa objímajú, hladoši prežúvajú.
Pred nimi šumí veľrieka a na druhej strane – vďakabohu, nezastavanej a, žiaľ, už zopár rokov spustnutej, kde sa kedysi rozprestieralo čarovné a dnes už zlikvidované prírodné kúpalisko Lido – tiahne sa hustý zelený pás stromov a kríkov. Celá pravá strana Dunaja od mosta Apollo proti prúdu až po rakúsku hranicu je zarastená stromami a hustým krovím. Až za nimi a ponad ne sa vypínajú budovy megasídliska Petržalka, ktorú od rieky oddeľuje milosrdná zelená bariéra lužného lesa.
Ten pruh starostlivo udržiavanej trávnatej plochy pred Euroveou je vzácnou oázou odpočinku v hlučnom meste.
Podnikaví obchodníci, hotelieri a kaviarnici v Eurovei však vymysleli, aby sa priamo pred nimi, pred zelenou oázou, pripútali k brehu pontóny a pri nich by kotvili mohutné turistické lode. Tie lode sú veľké ako dvojposchodové domy a keď zakotvia pri trávnatých terasách, nik už stade neuvidí ani hladinu Dunaja, ani náprotivný zelený breh.
