Kto v piatok minulého týždňa stavil na informácie agentúry Reuters, neprerobil - Španielsko požiadalo o pomoc. Presné boli zdroje zvnútra aj pri odhade výšky balíka - do sto miliárd eur.
Pre koho to je dostatočný dôkaz, že reportéri Reuters majú dosť presných informácií o eurodebatách, mal by veriť, že na reálnom základe je postavená aj utorňajšia správa o ďalších témach debaty európskych ministrov financií v posledných týždňoch. Reuters píše, že pre skompletizovanie všetkých scenárov už na pretras došlo aj obmedzenie výberu z bankomatov, zavedenie hraničných kontrol a kontrola tokov kapitálu.
Najprirodzenejšia otázka, ktorá teraz napadne občanovi únie, je, či sa blíži niečo ako vojna, alebo sa minimálne treba nachystať na ľahšiu formu výnimočného stavu.
Správna odpoveď od politika by znela, že to určite nie je pravda a ak by to aj pravda mala byť, čo je mimoriadne nepravdepodobné, tak už vláda pre takú možnosť určite má krízový plán. Správna zodpovedná odpoveď od bankára znie, že kto také otázky dáva, sám šíri atmosféru, ktorá takýmto (takmer vylúčeným) scenárom pomáha.
Nevyhýbavá odpoveď je, že scenáre hraničiace s výnimočným stavom už politici v hlavách majú pre menej pravdepodobný prípad nezvládnutého chaotického rozpadu eurozóny, no taja ich.
Väčšina analytikov a politikov, ktorí sú povinní aj v tejto situácii skúšať prognózy, očakáva, že Grécko si ponechá euro, prestane plniť podmienky pomoci a definitívne prestane splácať svoje záväzky. Môže si to dovoliť, na rozdiel napríklad od Slovenska je jeho rozpočet po odpočítaní úrokov z úverov v pluse a môže dúfať, že prežije aj bez cudzej pomoci.
To dokopy s faktom, že investori sú na tento scenár nachystaní a väčšinu investícií už odpísali, dáva reálnu šancu, že sa problémy neprenesú do eurozóny výrazne. Slovenský vládny prepočet tejto optimistickej prognózy hovorí, že prídeme o zhruba 700 miliónov eur, ale inak sa to slovenskej ekonomiky nedotkne.
Menej pravdepodobný scenár počíta s tým, že do nezvládnuteľných problémov sa dostanú napríklad aj Portugalsko a Írsko. Následná nedôvera by sa prejavila šetrením aj ľudí aj firiem, čo by pre Slovensko znamenalo náraz na úrovni začiatku krízy v roku 2009. Pre pochopenie, slovenské verejné financie by pritom prišli o sumu možno oveľa vyššiu, ako je súčasný 1,5-miliardový konsolidačný balíček.
Ten istý menej pravdepodobný scenár pripúšťa aj možnosť, že panikáriť začnú aj majitelia bankomatových kariet a politici. Keď prvá televízia odvysiela obrázky bitky pri poslednom funkčnom bankomate v Aténach a prvá krajina zatvorí hranice, bude už neskoro diskutovať o spoločných európskych preventívnych riešeniach. Preto je správa, že ministri financií na to mysleli už cez víkend, vlastne celkom fajn.
