Elektronické knihy boli snom technológov, odkedy sú tu počítače, no ešte pred piatimi rokmi by ste si ich teda v žiadnom prípade nepriali čítať. Na počítači? Nepohodlné. Na mobile? Jedine ak chcete oslepnúť. Všetko sme si tlačili, knihy kupovali na papieri a keď už sa skoro zdalo, že celý nápad skončí podobne ako sny o bezpapierových kanceláriách, lietajúcich autách a nenadávajúcich manželkách, prišla zmena.
Elektronický papier! Vyzerá to rovnako ako papier, akurát, že je to počítač. V jednom malom plaste môžete mať tisícky kníh a vôbec sa pri ich čítaní nebudete cítiť nekonfortne. A k tomu ešte tablety, mobily s rozlíšením, v ktorom z čítania textu neoslepnete, a technológie, vďaka ktorým elektronické knihy ponúkajú takmer rovnaký pôžitok ako papierové.
Za niekoľko rokov zmenili knižný svet tak, ako sa nezmenil za stáročia: v USA sa už nakupujú elektronické knihy viac ako klasické a New Yorker predáva mesačne 100 000 digitálnych výtlačkov časopisu len pre iPad.
Tak sa stalo, že pred dvoma týždňami som sa presťahoval a s hrôzou som zistil, že od posledného sťahovania sa moja klasická knižnica zväčšila len o kúsok. Zato v čítačke elektronických kníh Kindle už mám kníh aspoň za tri police a keby boli slovenskí vydavatelia pokrokovejší, bolo by toho ešte omnoho viac.
Už nenosím veľkú tašku plnú kníh ako na strednej, ale stále mám pri sebe iba ľahučký kus plastu. V práci pomocou aplikácie Readability posielam zaujímavé články do čítačky a potom ich konzumujem cestou domov. A kupujem najviac kníh vo svojom živote, hoci som to pôvodne vôbec nezamýšľal.
Nový biznis s elektronickými knihami ma dostal postupne. Najprv mi predali lacnú čítačku elektronického papiera, potichu si vypýtali kreditku a potom ma už iba pomaly lákali. Jedno ťuknutie a knihu máš hneď pri sebe! A lacnejšie! Vyberať si môžeš prakticky z čohokoľvek, čo kedy vzniklo, státisíce fantastických kníh bez dodacích lehôt, bez nutnosti zháňať a niekam chodiť! A tak som podľahol. A so mnou státisíce ďalších.
Treba sa báť o osud klasických kníh? Len, prosím vás, nebláznite!
Sú knihy, ktoré vždy budeme vnímať ako artefakty, umelecké diela a tie nikdy nebudeme chcieť mať len v elektronickej podobe (a potom iné, ktoré šúpeme jednu za druhou a potom už ani nevieme, kde sme ich položili, pre tie bude elektronický formát spásou). Elektronické knihy nevoňajú (aj keď, ovoňajte knihu starú 150 rokov a prejde vás to), nešuchocú a celkovo, veď to vôbec nie sú knihy.
Klasický papier vždy ostane papierom, akurát už konečne existuje aj alternatíva, ďalší, digitálny spôsob, ako konzumovať obsah.
A keď nič iné, konečne aj spôsob, ako uľahčiť život autorom. Doteraz žili po napísaní so stiahnutými zadkami - či mi ju len niekto vydá, či ju kritika pochváli a či potom polovica jej nákladu neskončí najskôr v zlacnených knihách, potom vo výpredaji a nakoniec sa nebude zadarmo rozdávať ako Leninove spisy.
Teraz už môže mať vydanú knihu každý (v Amazone to urobíte aj za 20 minút), že ju nik nečíta, ani nespoznáte (internet znesie všetko), a z pultov virtuálneho kníhkupectva nezmizne nikdy. A recenzie, kritiky? Tie si môžete pod rôznymi prezývkami predsa napísať aj sám!
A nám čitateľom zase odpadlo množstvo životných problémov. Napríklad pri sťahovaní, vyčkávaní, kým knihu zase lenivý vydavateľ dotlačí, dodá, alebo keď sa vás slečna po posedení v kaviarni spýta, či nezájdete k vám a neukážete jej tú svoju dlhé roky budovanú knižnicu, o ktorej ste jej rozprávali. Kedysi by ste sa museli terigať na druhý koniec mesta a potom sa ju snažiť dostať preč. Dnes na ňu môžete šibalsky mrknúť a povedať: „Netreba. Počkaj sekundu, hneď ju vytiahnem z tašky.“
